Zostať doma a zostať v pohode

Posted Sebastian PottHoffPosted in Acceptance and Commitment Therapy, Coping, Habit, Mental Health, Planning, Routines, Self-monitoring, SMART Goals

Dr Federica Picariello a Prof Rona Moss-Morris, King’s College Londýn, Spojené kráľovstvo  

V priebehu niekoľkých týždňov sa po celom svete dramaticky zmenil každodenný život a našej budúcnosti sa chopila neistota súvisiaca s pandémiou COVID-19. Okrem okamžitej a naliehavej potreby spomaliť šírenie COVID-19 rýchlymi a rozsiahlymi zmenami v správaní (tj sebaizoláciou, sociálnym odstupom a karanténou) je potrebné zvážiť vplyv týchto opatrení na duševnú a fyzickú pohodu, aby sa aj v tejto oblasti uskutočnil včasný zásah a zmiernili sa ich dlhodobé následky.

(more…)

How to maintain health behaviours long term?

Posted Sebastian PottHoffPosted in Habit, Motivation, Self-monitoring, Self-regulation

By Dominika Kwasnicka, SWPS University, Poland and University of Melbourne, Australia

The ultimate goal of health promotion programmes is to promote long-lasting change and health care professionals can play a role and help patients to improve their health outcomes and maintaining behaviour change. We know that health behaviour change is difficult to initiate and it can be even more challenging to maintain in the long term. One big question in health psychology is why maintenance is so difficult. 

(more…)

Stop being an ostrich! The benefits of helping people to monitor their progress

Posted Sebastian PottHoffPosted in Self-monitoring

By Thomas L. Webb, Department of Psychology, The University of Sheffield, the UK

How are you getting on with your goal to reduce the amount of sugar that you eat and lose 10kg? Chances are that you don’t really know – or even want to know. In situations like these, people tend to behave like ostriches and bury their heads in the sand, intentionally avoiding or rejecting information that would help them to monitor their goal progress. Research on this “ostrich problem” suggests that people often do not keep track of their progress (e.g., step on weighing scales, read the packets of food that they buy), in part, because doing so can make them feel bad about themselves – e.g., they realise that they weigh more than hoped and that they still consume too much sugar. However, theory and evidence suggest that keeping track of progress helps people to identify discrepancies between their current and desired states that warrant action. The implication is that avoiding monitoring makes it difficult to identify the need to act and the most appropriate way to do so. The ostrich problem therefore represents an opportunity for healthcare professionals (and others) to help people to monitor their progress and capitalise on the benefits of so doing. Perhaps not surprisingly then, we found good evidence that prompting people to monitor their progress helps people to achieve goals across a range of domains.

(more…)

Postrehy behaviourálnych vied k pandémii COVID-19

Posted Sebastian PottHoffPosted in Communication

Shane Timmons, Economic and Social Research Institute, Írsko

Vlády na celom svete sa zmobilizovali, aby sa pokúsili kontrolovať šírenie nového koronavírusu. Pre ich úspech bude životne dôležité správanie jednotlivcov. My – Oddelenie behaviorálneho výskumu v Inštitúte pre ekonomický a sociálny výskum v Dubline – spolupracujeme s írskym Ministerstvom zdravotníctva, aby sme im pomáhali pri ich reakcii na pandémiu COVID-19. V rámci tejto práce sme preštudovali viac ako 100 vedeckých prác a začali sme testovať spôsoby, ako čo najlepšie komunikovať s verejnosťou relevantné rady a informácie. V našom prehľade sa zameriame na literatúru týkajúcu sa troch kľúčových oblastí, ktoré tvorili základ šírených informácií vo viacerých krajinách: umývanie rúk, dotýkanie sa tváre a izolácia. Venovať sa budeme aj informáciám o tom, ako motivovať užitočné správanie a efektívne komunikovať v prípade krízy.

(more…)

Dôležitosť hodnotenia stratégií zvládania klientov

Posted Sebastian PottHoffPosted in Assessment, Coping

Nadia Garnefski a Vivian Kraaij, Oddelenie klinickej psychológie, Univerzita v Leidene, Holandsko

„Rob sa práve dozvedel, že má HIV (negatívna udalosť). Myslí si, že je za to zodpovedný (trpí pocitom viny) a vyhýba sa svojim priateľom (stiahnutie sa). Táto situácia ho robí smutným. Keď sedí doma, nemôže prestať premýšľať o svojich pocitoch (ruminácia)a je presvedčený, že to, čo sa mu stalo, je úplná katastrofa (katastrofizovanie). Pretože sa cíti smutne, má málo energie. V dôsledku toho stiahne ešte viac. To ho robí ešte smutnejším. Týmto spôsobom je Rob vtiahnutý do zostupnej špirály.“

(more…)

Sú vaši klienti defenzívni? Ak áno, pomôcť môže sebapotvrdenie.

Posted Sebastian PottHoffPosted in Communication, Motivation, Self-affirmation, Self-efficacy

Peter Harris a Ian Hadden, Výskumná skupina pre štúdium sebapotvrdenia, Univerzita v Sussexe, Veľká Británia

Už ste sa niekedy zdráhali čeliť niečomu, čo by ste radšej ignorovali? Možno máte radi niečo čo je pre vás zlé, možno jete príliš často, alebo máte tendenciu vyhýbať sa zdravotným kontrolám? Nie ste sami. Väčšina z nás si myslí, že sme vo všeobecnosti celkom rozumní a kompetentní ľudia. Takže priznať, že niečo, čo robíme, nie je skutočne rozumné alebo kompetentné, môže byť náročné. Vďaka tomu môžeme byť dosť zruční v odolávaní informáciám, ktoré nechceme počuť.

(more…)

Stať sa svojim „lepším ja“ ako dôvod na zmenu správania

Posted Sebastian PottHoffPosted in Mental Imagery, Possible selves

Autori: Winifred Gebhardt, Univerzita v Leidene, Holandsko

Asi pred deviatimi rokmi som sa stala cez noc vegetariánkou. V románe, ktorý som čítala, hlavná postava vysvetlila, že nemôže jesť nič, „v čom niekedy bilo srdce“. Týchto pár slov ma zasiahlo ako blesk. Uvedomila som si, že presne takto som sa cítila. Okamžite som prestala jesť mäso a ryby a odvtedy som nemala problém držať sa tejto novej stravy. Nové správanie sa dokonale prispôsobilo „osobe, ktorou som“.

Na druhej strane, v minulosti som pravidelne chodila behávať a mohla som ľahko zabehnúť sedem kilometrov. Nikdy som sa však nepovažovala za „športového človeka“ a vždy, keď sa vyskytla prekážka, napríklad choroba, som sa rád uchýlila k vylihovaniu na gauči. Teraz sa už nesnažím byť „športová“, ale snažím sa počas dňa chodiť pešo, ak je to čo len trochu možné. Považujem sa za „aktívnu osobu“.

(more…)

n=1 štúdie: Čo môžeme zistiť analýzou jedného prípadu?

Posted Sebastian PottHoffPosted in Assessment, Interventions

Autori: Marie Johnston a Derek Johnston, Univerzita v Aberdeene, Škótsko

Odborníci často hľadajú odpoveď na problém, ktorý sa týka jednej osoby, jedného zdravotníckeho tímu, jednej nemocnice alebo jedného regiónu atď. Napríklad môže byť dôležité vedieť, ako často obézny človek maškrtí, kedy a kde si zaje a či stres situáciu zhoršuje. Alebo možno budete chcieť zistiť, ako často členovia zdravotníckeho tímu vynechávajú hygienu rúk, či je to horšie, ak majú nedostatok personálu a či to môžu vylepšiť príkazové tabule na oddeleniach. Alebo môžete skúmať zdroje chybných diagnóz a rozhodnutí, aby ste zistili, či sú častejšie na niektorých oddeleniach alebo u niektorých zamestnancov. Alebo na úrovni určovania zásad by mohlo byť užitočné preskúmať, či nové nariadenie, napríklad zákaz fajčenia na verejných miestach, ovplyvnilo mieru fajčenia.

Môžete sa pokúsiť odpovedať na tieto otázky tak, že sa ľudí spýtate, čo si myslia alebo pamätajú, ale bolo by lepšie sa opýtať alebo pozorovať práve v kritických časoch a miestach, aby sa predišlo problémom so zaujatosťou a zabudnutím. Najnovšie technologické pokroky, ako napríklad digitálne monitorovanie pomocou smartfónov, uľahčujú sledovanie toho, čo sa deje v reálnom čase, a štúdia n=1 môže byť odpoveďou na vašu otázku.

Štúdie n=1 sú vhodné vtedy, keď sa problém dá opakovane posudzovať, aby sa mohla preskúmať zmena v čase. Potom je možné opísať problém a preskúmať, či je za určitých podmienok zlepšuje alebo zhoršuje. Alebo je možné zaviesť nový zásah alebo liečbu a posúdiť, či má navrhovaný účinok.

Najjednoduchšie vyhodnotenie zozbieraných údajov je pozorovanie trendov v grafe, ako je znázornené na obrázkoch nižšie. Toto je nevyhnutný krok v akejkoľvek analýze n=1 a môže to stačiť. Okrem toho existujú metódy štatistických analýz pre štúdie n=1. Stále sa vyvíjajú zložitejšie metódy (napr. metódy na hodnotenie dynamických zmien).

(more…)

Fyzická aktivita v staršom veku: koľko je dosť?

Posted Sebastian PottHoffPosted in Goal setting, Motivational interviewing, Self-monitoring

Anne Tiedemann, Univerzita v Sydney, Austrália

„Nedostatok pohybu ničí dobrý stav každej ľudskej bytosti, zatiaľ čo pohyb a metodické fyzické cvičenie ju zachovávajú a udržiavajú“… Platón, 400 pred nl.

Je už dlho známe, že urobiť telesnú aktivitu pravidelným zvykom je dôležité pre zdravie a pohodu. Správy o podpore zdravia sa však často zameriavajú na deti a mladých ľudí, pričom sa menej sústreďujú na význam fyzickej aktivity u ľudí vo veku 65 rokov a viac. Starší vek je však rozhodujúcim vekom na to, aby sa aktivita stala súčasťou každodenného života.

(more…)

Ako nadhodiť tému hmotnosti v rámci konzultácie

Posted Sebastian PottHoffPosted in Communication

Autor: Jane Ogden, University of Surrey, UK

Hovoriť o hmotnosti v rámci konzultácie je chúlostivý problém. Niektorí pacienti môžu byť otrávení, keď počujú slová „mohli by ste schudnúť“ zakaždým, keď navštívia kliniku: bez ohľadu na to, či prišli kvôli bolesti v krku, výteru z krčku maternice alebo možnému srdcovému problému. Môžu zažívať celoživotný pocit stigmatizovania ľuďmi z lekárskeho prostredia, mnohí to vnímajú tak, že veľkosť ich tela je všetko, čo iní vidia. Pre mnohých je to takto, ale iní, ktorí nikdy nepovažovali svoju váhu za problém, sa môžu uraziť alebo prekvapiť, ak je otázka vyššej hmotnosti spomenutá. Niektorí ľudia jednoducho nechcú počuť túto správu a vytesnia to, mysliac si „čo vy viete – ste chudý / tučný / príliš mladý / príliš starý“ alebo „veda sa vždy mýli“. Preto, keď chceme človeka s nadváhou upozorniť na tento problém, musíme dávať pozor,  „kedy“, „ako“ a „čo“ v komunikáci použijeme.

(more…)