Automaticity, Habit, Routines

Staré návyky sa ťažko menia: Narušenie neželaného habituálneho správania

Annabel Stone and Phillippa Lally, University of Surrey, UK

Nový rok je často obdobím, keď sa snažíme o zmenu – odhodlane si stanovujeme nové návyky a chceme sa zbaviť tých zlých, keď hodiny odbijú polnoc. Oprášime si bežecké tenisky, naplníme nákupné košíky čerstvým ovocím a zeleninou… Kto by si nepovedal: „Nový rok, nové ja“? No po mesiaci si kladieme otázku – prečo naše tenisky videli denné svetlo len dvakrát a prečo sa čerstvé ovocie začína kaziť? Zdá sa, že si so sebou do nového roka nesieme aj staré zlozvyky. (more…)

Brief behavioural intervention, Communication, Interventions, Physical activity

Aby sa každá konzultácia o zdravotnej starostlivosti rátala: Podpora fyzickej aktivity v prostredí zdravotnej starostlivosti

Amanda Daley, Loughborough University, UK

V Spojenom kráľovstve a Írsku je cieľom iniciatívy Making Every Contact Count využiť tisíce konzultácií, ktoré sa každý deň konajú medzi zdravotníkmi a pacientmi, na podporu zdravých zmien v správaní. Konkrétne, Making Every Contact Count má za cieľ umožniť a povzbudiť zdravotníkov, aby využili prirodzene sa vyskytujúce príležitosti v rutinnej praxi na poskytovanie krátkych intervencií na zmenu zdravotného správania pacientom. Úspech prístupov, ako je Making Every Contact Count, závisí od toho, či sú zdravotníci ochotní viesť tieto rozhovory na konzultáciách každý deň. Making Every Contact Count je pre každého a neobmedzuje sa len na konkrétnych zdravotníkov, zdravotnícke služby alebo pacientov. Z týchto dôvodov môže Making Every Contact Count znížiť nerovnosti v oblasti zdravia, pretože ide o inkluzívny prístup, v rámci ktorého všetci pacienti dostanú túto podporu v rámci konzultácií. (more…)

Cancer, Fear

What if it comes back? The question that is on the minds of those who experienced cancer treatment and their loved ones

By Gozde Ozakinci, University of Stirling 

Cancer is very much associated with scary statistics. For instance, like the one ‘1 in 2 people will develop some form of cancer in their lifetime’.  But there are encouraging developments too that suggests that cancer survival rates are improving.  The last count in 2018 suggests that there are nearly 44 million people who survived the cancer diagnosis and treatment in the world. This is welcome news to those who have experienced cancer diagnosis and treatment. 

The improvement in survival rates also means that more and more people live with the consequences of cancer treatment. One of these consequences is experiencing fears about cancer coming back. In the literature, it is defined as “fear, worry, or concern relating to the possibility that cancer will come back or progress” and recognised widely as one of the most significant issues that impact on the quality of life of those living after a cancer diagnosis.  (more…)

Communication

Pochopenie toho, čo ovplyvňuje darcovstvo orgánov

Dr Lee Shepherd, Northumbria University, UK a Professor Ronan E. O’Carroll, University of Stirling, UK a Professor Eamonn Ferguson, University of Nottingham, UK

Existuje mnoho príbehov o tom, ako transplantácia orgánov zosnulých ponúkla ľuďom záchranné lano. Každý zosnulý darca orgánov totiž môže zmeniť život až deviatim ľuďom. Na transplantáciu je však dostupných príliš málo orgánov. Tento nedostatok má za následok veľké čakacie zoznamy a ľudia zomierajú skôr, ako dostanú orgán. Preto musíme pochopiť, aké faktory ovplyvňujú pravdepodobnosť, že niekto daruje svoje orgány, keď zomrie.

(more…)

Dyadic interventions, Goal setting, Physical activity, Social Support

“Máš chuť na malú prechádzku?” – Dyadická podpora zmeny správania pri chôdzi po mŕtvici

Stephan Dombrowski, University of New Brunswick, Kanada

Odkráčať smrti

Chôdza je jednou z najzákladnejších foriem ľudského pohybu a je spojená s množstvom zdravotných výhod. Dôkazy naznačujú, že tí, ktorí chodia viac, majú menšiu pravdepodobnosť predčasnej smrti, čo naznačuje, že je možné odkráčať smrti (aspoň na chvíľu).

Chôdza a mŕtvica

Chôdza ako forma fyzickej aktivity je obzvlášť užitočná pre jedincov s mozgovou príhodou, hlavnou príčinou invalidity dospelých. Pravidelná fyzická aktivita po mŕtvici môže znížiť riziko opätovného výskytu mŕtvice, pomôcť pri zotavení a zlepšiť celkové fungovanie, zdravie a pohodu. Ľudia s cievnou mozgovou príhodou však strávia približne 75% bdelého času sedením, čo je viac ako ich rovesníci rovnakého veku. Chôdza je však jednou z najdostupnejších foriem fyzickej aktivity po mozgovej príhode – 95% ľudí dokáže chodiť 11 týždňov po mozgovej príhode. Okrem toho je chôdza preferovanou formou fyzickej aktivity pre ľudí s mozgovou príhodou, ktorí ju považujú za dostupnú, príjemnú a často spoločenskú. Kľúčovou otázkou je, ako podporiť ľudí s mŕtvicou, aby viac chodili?

(more…)

Acceptance and Commitment Therapy, Covid, Health Psychology, Mental Health, Public Health

Terapia akceptácie a záväzku: Sľubný prístup pre tých, ktorí žijú s long-COVIDom

Amy Barradell, University Hospitals of Leicester NHS Trust

Keby som povedala long-Covid, čo by to pre vás znamenalo?

Podskupina ľudí, ktorí sa nakazili COVID-19, naďalej pociťuje oslabujúce symptómy viac ako 4 týždne po ich akútnej infekcii. Bežne uvádzajú fyzické (napr. dýchavičnosť, únava) aj psychické (napr. úzkosť, kognitívne poruchy) symptómy. Tí, ktorí majú tieto príznaky, to nazývajú „long-COVID“.

(more…)

Behavioural theory

Zavedenie techník zmeny správania do praxe: Využívanie dostupných nástrojov

Marta Moreira Marques, NOVA University of Lisbon, Portugalsko

Techniky zmeny správania sú stavebnými kameňmi intervencií na zmenu správania. Či už sa snažíte niekomu pomôcť zvýšiť fyzickú aktivitu, prestať fajčiť alebo lepšie dodržiavať liečebný režim, techniky zmeny správania sú nástroje, ktoré máte k dispozícii. Bežné techniky zmeny správania zahŕňajú veci ako stanovovanie cieľov, sebamonitorovanie, poskytovanie informácií o správaní a zvládanie emócií.

(more…)

Communication

Efektívna komunikácia o riziku je viac ako len zmena správania: hovorme o osobnom hodnotení rizika

Victoria Woof a David French, Manchester Centre for Health Psychology, University of Manchester, UK

V medicíne a psychológii zdravia tradične poskytujú zdravotnícki pracovníci pacientom ich personalizované riziká chorôb s cieľom daným chorobám predchádzať. Tam, kde komunikácia o rizikách uľahčuje zmeny v správaní v oblasti zdravia, vzniká priestor pre potenciálne nájdenie choroby v liečiteľných štádiách a zníženie rizika následného rozvoja choroby. Príkladom je informovanie o riziku srdcovo-cievnych ochorení s cieľom podpory fyzického cvičenia a zlepšenia stravy, ktoré následne riziko daného ochorenia znižujú. Pri poskytovaní informácií o riziku ochorenia je však potrebné zvážiť aj iné možné ciele a výsledky. Okrem toho ciele zdravotníckych pracovníkov a pacientov alebo verejnosti nemusia byť vždy v súlade. Bolo identifikovaných niekoľko súvisiacich cieľov komunikácie o rizikách, vrátane uľahčenia informovaného výberu a vytvárania vhodných afektívnych reakcií, ako aj motivácie zmeny správania.

(more…)

Motivation, Planning, Stress

Ostaňte v pohode prostredníctvom „job craftingu“

Janne Kaltiainen a Jari Hakanen, Fínsky inštitút pracovného zdravia, Fínsko

Ktoré časti mojej práce považujem za motivujúce, pútavé a najprospešnejšie pre moju pohodu? Čo môžem urobiť, aby bolo v mojej práci takýchto vecí viac?

Po tom, čo sa v práci začala cítiť vystresovaná a mierne znudená vo dobre známych vychodených koľajách, si zdravotná sestra s dlhou kariérou a silnými odbornými znalosťami začala klásť podobné otázky. Odpovede ju viedli k tomu, že začala mentorovať niektorých svojich mladších kolegov. To jej pomohlo cítiť sa kompetentnejšiu vo svojej práci, byť viac prepojenou s kolegami a opäť nájsť zmysel vo svojich každodenných rutinách. Táto malá zmena v spôsobe, akým vykonávala svoju prácu, zlepšila jej pracovnú pohodu, a čo je dôležité, nepoškodila celkovú prevádzku a efektivitu nemocnice. Skôr sa jej kolegovia prostredníctvom tohto mentorstva cítili lepšie podporovaní a zlepšila sa celková atmosféra v práci.

(more…)

Public Health, Stakeholders

Budovanie spolupráce medzi behaviorálnym výskumom a praxou na zlepšenie zdravia

Katherine Brown, University of Hertfordshire, Veľká Británia

Obsah tohto blogového príspevku je sčasti čerpaný z mojich skúseností s prácou v rozdelenej úlohe medzi univerzitou a oddelením verejného zdravotníctva miestnej samosprávy s možnosťou uplatniť svoje zručnosti v oblasti výskumu, rozvoja intervencií a hodnotenia v praxi.

Či už uvádzate do prevádzky, riadite, navrhujete alebo dodávate zdravotnícke služby, je pravdepodobné, že existuje aspoň jedno správanie, ktoré musíte u používateľov služieb zmeniť, aby služba úspešne dosiahla svoje ciele. Je to preto, že bez ohľadu na ochorenie, na ktoré sú vaše služby zamerané, alebo na to, či je prenosné (napr. chrípka, Covid-19, tuberkulóza, sexuálne prenosné infekcie) alebo neprenosné (napr. srdcové choroby, cukrovka 2. typu , obezita), spôsob, akým sa ľudia správajú, prispieva k celkovej záťaži chorobami. To neznamená, že ľudia by mali byť obviňovaní zo svojho zlého zdravia a mali by sa považovať za výlučne zodpovedných za svoje zdravie a pohodu. Práve naopak! Zdravotný stav človeka je tiež dôsledkom genetických, biologických, sociálnych a environmentálnych determinantov. Zohľadnenie týchto faktorov je kľúčové pre zlepšenie a ochranu zdravia.

(more…)