Zuzana Dankulincová, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovensko
Zatiaľ čo väčšina výskumníkov si uvedomuje, že šírenie výsledkov výskumu je súčasťou ich etickej zodpovednosti voči účastníkom výskumu (a želá si, aby výsledky ich výskumu mali jasné praktické dôsledky), posun od povedomia k rozsiahlej implementácii vedeckých poznatkov môže trvať dlho. Vedecké poznatky nie sú vždy aplikované v každodennej praxi; a ak sú, zvyčajne sa to nerobí dôsledne alebo systematicky.
Prečo sa to deje? Obrovské množstvo výskumných štúdií, intervencií a odporúčaní, ktoré treba dodržiavať, môže byť pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zahlcujúce. Pri prehodnocovaní dôkazov a odporúčaní myslite na to, nakoľko relevantné sú dôkazy pre vaše podmienky. Je kontext opísaný v odporúčaniach z výskumných štúdií porovnateľný s vaším? Máte to, čo potrebujete na implementáciu odporúčaní, alebo vám chýbajú potrebné zdroje a zručnosti? Majú vaši pacienti to, čo potrebujú na implementáciu odporúčaní? Ani tá najlepšie navrhnutá a najsľubnejšia intervencia nebude účinná, ak nebude „pasovať“ vašim pacientom a prostrediu. Napríklad by mohlo byť problematické odporučiť online intervenciu pre tých, ktorí nemajú smartfóny či počítače, alebo pre tých, ktorí majú nízku digitálnu gramotnosť.
Ďalším rozhodujúcim aspektom pri transfere poznatkov je interakcia medzi tými, ktorí poznatky využívajú (napr. pacienti) a tými, ktorí poznatky vlastnia a zdieľajú (napr. zdravotnícki pracovníci). Bez ohľadu na to, ako dobre komunikujeme naše odporúčania, nepovedie to k požadovanému účinku, ak to nebude pre pacienta relevantné alebo užitočné. Počúvanie je základnou súčasťou transferu vedomostí. Človek, ktorý je vypočutý, môže využiť svoje poznatky a vidieť veci z novej perspektívy. Čím lepšie načúvame pacientom a klientom, tým lepšie budeme schopní naplniť ich potreby a tým viac zvyšuje šanca, že budú naše poznatky prijímané, akceptované a že sa podľa nich bude v konečnom dôsledku i konať. Aby ste to dosiahli, aktívne počúvajte, čo váš pacient hovorí, bez toho, aby ste mu vnucovali vlastné očakávania, a poskytnite pacientovi dostatok času bez prerušenia. Ak je to možné, používajte otvorené otázky, prispôsobte sa úrovni zdravotnej gramotnosti vášho pacienta a vyhnite sa používaniu lekárskej terminológie. Ak je potrebné použiť lekársky žargón, skontrolujte, či mu pacient rozumie, a ak nie, vysvetlite použité výrazy.
Okrem toho by ste sa mali spýtať seba a svojho pacienta alebo klienta na faktory, ktoré vám môžu brániť v úspešnom vykonaní konkrétnej intervencie alebo môžu brániť pacientovi v úspešnej implementácii intervencie. Ak chcete úspešne implementovať zmenu, opatrenie alebo intervenciu, mali by ste vopred zvážiť možné bariéry. Aj keď pravdepodobne nebudete môcť vymenovať všetky z nich, uistite sa, že máte s pacientom dostatok času na to, aby ste premýšľali o tom, čo sa môže pokaziť, prečo a ako tomu možno predísť alebo ako daný problém vyriešiť. Napríklad, ak sa váš pacient rozhodne uskutočniť zmeny v svojom stravovaní, môže byť dôležité porozprávať sa o tom, či si pacient pripraví jedlo alebo či sa bude stravovať v reštauráciách alebo jedálňach. Ak si bude jedlo pripravovať doma, má na to dostatok času? Ak má času málo, ako sa to dá vyriešiť? Ak sa plánuje stravovať v reštauráciách alebo jedálňach, má rôzne vhodné jedlá? Vždy je dobré spoločne zvážiť rôzne scenáre, účelne posúdiť potenciálne problémy alebo povzbudiť pacienta, aby to urobil sám ako súčasť plánovania.
Keď je príslušná intervencia vybraná a prispôsobená tak, aby vyhovovala vášmu pacientovi a kontextu, berúc do úvahy potenciálne bariéry, je čas ju implementovať. Plánujte intervenciu čo najjasnejšie a najstručnejšie. Napríklad, ak chcete povzbudiť pacienta, aby vytvoril akčné plány na cvičenie, povzbuďte ho, aby špecifikoval, kedy, kde a ako to urobiť. Dôkazy naznačujú, že k zmene pravdepodobnejšie dôjde v prípade plánovanejších a cielenejších intervencií.
Implementácia nie je koniec, musíte vedieť, či intervencia funguje. Posledným dôležitým krokom je získanie spätnej väzby spolu s hodnotením, ktoré by ste mohli vziať do úvahy v budúcnosti. Uistite sa, že sledujete svojich pacientov, pýtajte sa ich na ich pokrok, na to, čo pre nich funguje, a ak majú problémy s dodržiavaním odporúčaní alebo dodržiavaním intervencií, prediskutujte s nimi, čo by mohlo spôsobiť problémy a aké riešenia by mohli zaviesť.
Praktické odporúčania:
- Nájdite poznatky relevantné pre vaše prostredie – nájdite svoj zdroj relevantných a platných informácií a posúďte relevantnosť a vhodnosť zistení pre vašich pacientov a váš kontext.
- Komunikujte efektívne – otvorte efektívnu interakciu a komunikačný kanál so svojimi pacientmi a počúvajte bez toho, aby ste im vnucovali svoje predstavy o tom, čo vaši pacienti potrebujú.
- Zamyslite sa a pýtajte sa na prekážky – spolu s pacientom premýšľajte o tom, čo sa môže pokaziť, prečo a ako sa tomu dá predchádzať.
- Plánujte svoju intervenciu jasne a stručne – zmena nastane skôr, ak je intervencia plánovaná a konkrétne zameraná.
- Získajte spätnú väzbu – zbierajte informácie o tom, ako intervencia prebieha, a uistite sa, že ju použijete na zlepšenie v budúcnosti.
[Preložila Zuzana Dankulincová]
