Behavioural theory, Habit, Interventions, Public Health

Zmena názoru na zmenu správania

Theresa Marteau, University of Cambridge, UK

Mnohí z nás majú problémy jesť zdravšie, obmedziť konzumáciu alkoholu, prestať fajčiť alebo zvoliť chôdzu namiesto jazdy autom. A to aj napriek tomu, že vieme, že by tieto zmeny prospeli nášmu zdraviu i životnému prostrediu. Týka sa to nielen ľudí, ktorým sa snažíme pomáhať, ale aj nás samotných – psychológov a behaviorálnych vedcov.

Tento zápas nie je zlyhaním vôle. Problém spočíva skôr v tom, že systematicky podceňujeme, nakoľko naše každodenné prostredie formuje naše správanie, a zároveň preceňujeme silu vlastných hodnôt a zámerov.

Prečo samotné vedenie nestačí

Zvážme napríklad personalizované predikcie zdravotného rizika. Mohlo by sa zdať, že oznámenie konkrétnej pravdepodobnosti rozvoja diabetu 2. typu alebo kardiovaskulárneho ochorenia bude silnou motiváciou k zmene. Empirické dôkazy však naznačujú opak. Päť systematických prehľadov zahŕňajúcich desiatky randomizovaných kontrolovaných štúdií ukazuje, že poskytovanie personalizovaných odhadov rizika – vrátane genetických rizikových skóre – má malý alebo žiadny vplyv na správanie ľudí. Miera fyzickej aktivity, fajčenie, konzumácia alkoholu a nezdravého stravovania zostáva nezmenená.

Podobne aj klimatológovia disponujú detailnými znalosťami o zmene klímy, napriek tomu často lietajú rovnako často ako ostatní akademici. Samotné znalosti len zriedka vedú k dlhodobej zmene správania.

Je to prostredie

Vysvetlenie ponúka duálne procesné modely (dual process models) z oblasti behaviorálnych vied. Naše správanie je regulované dvoma vzájomne sa ovplyvňujúcimi systémami. Prvý systém je pomalý, reflektívny a cieľovo orientovaný. Využívame ho pri čítaní, osvojovaní nových zručností alebo pri odolávaní pokušenia. Druhý systém je rýchly, automatický a riadený podnetmi z prostredia, keď vidíme koláč, vezmeme si ho. Pokiaľ je naša obmedzená reflektívna kapacita plne vyťažená, automatický systém reaguje priamo na environmentálne podnety. Práve preto býva zmena podnetov v našom okolí účinnejšia ako snaha meniť iba to, čo sa odohráva v našej hlave.

Najsilnejšie environmentálne podnety možno zhrnúť do tzv. „3A“: Affordability, Availability a Appeal. Teda do faktorov dostupnosti z hľadiska ceny (cenová dosiahnuteľnosť), fyzickej dostupnosti a príťažlivosti.

Affordability: Cena ovplyvňuje správanie

Zvyšovanie cien tabakových výrobkov predstavuje najúčinnejšie politické opatrenie na zníženie prevalencie fajčenia. Zvýšenie ceny o 10% vedie približne k 4% poklesu spotreby tabaku. Zdanenie sladených limonád znižuje ich konzumáciu. Naopak spotreba ovocia a zeleniny rastie v prípade, že sú ich ceny znížené prostredníctvom dotácií.

Availability: Vyberá sa to, čo je dostupné

V rámci štúdie, do ktorej sa zapojilo 20 000 zamestnancov z 19 podnikových jedální, môj výskumný tím zvýšil podiel ponúkaných nízkokalorických obedov a znížil veľkosť porcií kaloricky bohatších jedál. Výsledok? Zamestnanci nakúpili o 11,5% menej kalórií, pretože sa im uľahčil výber zdravších variantov.

Appeal: Reklama funguje

Zákaz reklamy a sponzorstva zo strany tabakového, alkoholového a potravinárskeho priemyslu (v oblasti nezdravých potravín) znižuje príťažlivosť ich produktov aj ich nákup. Podobné efekty možno očakávať aj pri produktoch z oblasti fosílnych palív. Zvýšenie viditeľnosti varovných oznámení a odstránenie značkového dizajnu z obalov taktiež znižuje atraktivitu týchto výrobkov. Napríklad varovné etikety na alkoholických nápojoch v kanadskom teritóriu Yukon, ktoré explicitne upozorňovali na riziko vzniku rakoviny v súvislosti s konzumáciou alkoholu, viedli približne k 6% poklesu predaja alkoholu. Štandardizované („plain“) balenie tabakových výrobkov navyše zvyšuje viditeľnosť zdravotných varovaní, a tým ďalej oslabuje príťažlivosť značky.

Prečo je regulácia dôležitá

Väčšina intervencií, ktoré menia podnety v našom každodennom prostredí s cieľom ovplyvniť správanie, vyžaduje regulačné opatrenia práve preto, že sú v rozpore s komerčnými záujmami. Štyri priemyselné odvetvia – tabakový, alkoholový, priemysel nezdravých potravín a fosílnych palív – produkujú výrobky, ktoré sa podieľajú najmenej na jednom zo štyroch úmrtí celosvetovo a súčasne stoja za väčšinou emisií skleníkových plynov prispievajúcich k otepľovaniu klímy.

Napriek tomu naďalej prevažujú informačné kampane a dobrovoľná sebaregulácia zo strany priemyslu ako preferované prístupy. Tieto sektory túto preferenciu aktívne podporujú, prostredníctvom lobingu, financovania výskumu, ktorý spochybňuje účinnosť regulačných opatrení, a rámovanie vládnych intervencií ako obmedzenie osobnej slobody.

Čo sa potrebuje zmeniť

Potrebujeme chrániť vedecké poznatky aj tvorbu verejných politík pred korporátnym zasahovaním. Oblasť kontroly tabaku tu ponúka inšpiratívny model. Krajiny, ktoré prijali článok 5.3 medzinárodnej zmluvy o kontrole tabaku, chránili tvorbu politík pred zasahovaním priemyslu, zaviedli politiky založené viac na dôkazoch a majú nižšiu mieru fajčenia. Túto ochranu je nevyhnutné rozšíriť na všetky korporácie produkujúce výrobky, ktoré poškodzujú naše zdravie a devastujú našu planétu. Občianske zhromaždenia a ďalšie formy deliberatívnej demokracie, v ktorých občania spolupracujú s miestnymi či národnými vládami, sa zároveň javí ako veľmi perspektívne nástroje. Posilňujú tak vplyv občanov na tvorbu verejných politík, ako aj úlohu vedeckých dôkazov v rozhodovacích procesoch.

Praktické odporúčania

Pre zdravotníkov

1. Začnite prostredím, nie edukáciou. Pri práci s klientmi či pacientmi sa zamerajte na identifikáciu environmentálnych podnetov, ktoré spúšťajú nežiaduce správanie. Namiesto výlučného dôrazu na motiváciu či znalosti pomáhajte ľuďom pretvárať ich bezprostredné okolie. Napríklad: mať ovocie na viditeľnom mieste a priemyselne spracované desiaty mimo dohľadu; umiestniť koleso do chodby namiesto do pivnice; používať menšie taniere a poháre.

2. Podporujte zmeny na pracovisku. Spolupracujte so svojou inštitúciou na zvýšení dostupnosti a znížení ceny zdravších možností v jedálňach. Štrukturálne úpravy prostredia môžu mať výraznejší vplyv ako individuálny apel na motiváciu. I relatívne jednoduché zmeny; napr. nastavenie rastlinných jedál ako východiskové (default) voľby s možnosťou ľahkého odmietnutia – môžu významne posunúť správanie zamestnancov žiaducim smerom.

Pre tímy verejného zdravia

1. Zviditeľnite to, čo zostáva skryté. Využívajte svoje profesijné aj verejné platformy na to, aby ste komunikovali, ako zásadne prostredie formuje ľudské správanie. Spochybňujte dominantný naratív, podľa ktorého je zmena správania predovšetkým otázkou individuálnej vôle či znalostí. Dostupné dôkazy ukazujú, že kľúčom je premena kontextu, nie iba zmena „nastavenia mysle“.

2. Zapojte tvorcu politík. Identifikujte medzery medzi vedeckými dôkazmi a verejnými politikami, ako na lokálnej, tak na národnej úrovni. Oslovujte politických predstaviteľov s konkrétnymi odporúčaniami podloženými empirickými dátami. Mnohí z nich sú otvorení odbornému vstupu, najmä ak obsahuje prakticky realizovateľné riešenia. Napríklad môj list ministrovi zdravotníctva Spojeného kráľovstva viedol k zadaniu syntézy dôkazov zameranej na zmenu správania s cieľom predĺžiť dĺžku života v zdraví.

3. Budujte koalície pre regulačné opatrenia. Nadväzujte spoluprácu s organizáciami, ktoré presadzujú verejné politiky založené na dôkazoch v oblasti tabaku, alkoholu, potravín či dopravy. Kolektívne advokačné úsilie je kľúčové pre vyvažovanie vplyvu priemyselných záujmov. Vyhľadávajte príležitosti na prípravu prehľadov dôkazov a odborných stanovísk podporujúcich silnejšie regulačné opatrenia – podobne ako tomu bolo v oblasti kontroly tabaku, kde koordinované zapojenie expertov do dialógu s tvorcami politík prispelo k výraznému pokroku.

Preložila: Zuzana Dankulincová

Read more
Goal setting, Habit, Interventions, Physical activity, Public Health, Self-regulation

Menej sedenia: Malé zmeny, veľký rozdiel

Zofia Szczuka, SWPS University, Poľsko a Deakin University, Austrália

Sedavý spôsob života: viac než len „nebyť aktívny“

Prínosy zvýšenej fyzickej aktivity pre zdravie sú všeobecne známe. Venujeme však rovnakú pozornosť takzvanému „sedavému spôsobu života“? Sedavý spôsob života sú akékoľvek činnosti, ktoré vykonávame počas dňa v sede alebo ľahu a ktoré si od nášho tela vyžadujú veľmi málo energie. Dôležité je, že sedavý spôsob života NIE JE to isté ako nízka fyzická aktivita. Môžete stráviť rána 30 minút behom každý deň, no zvyšok dňa stále sedíte dlhší čas v práci alebo doma. Toto sa niekedy opisuje ako fenomén „aktívneho gaučového zemiaka“, kde pravidelné cvičenie koexistuje s dlhými hodinami sedenia. Zníženie sedavého spôsobu života a zvýšenie fyzickej aktivity sú doplnkovými cieľmi v súčasných smerniciach Svetovej zdravotníckej organizácie.

(more…)

Read more
Behavioural theory, Communication, Interventions, Public Health

Podpora zdravotníckych pracovníkov pri riešení váhavosti ohľadne očkovaniu

Dawn Holford, University of Bristol, UK; Linda Karlsson, University of Turku, Fínsko; Frederike Taubert, Erfurt University, Nemecko; Emma C. Anderson, University of Bristol, UK; Virginia C. Gould, University of Bristol, UK

Vyvracanie mylných predstáv o očkovaní

Očkovanie je jedným z najúspešnejších nástrojov verejného zdravotníctva – odhaduje sa, že každú minútu zachráni 6 životov. Napriek tomu však vakcíny čelia aj odporu verejnosti, pričom pretrvávajúce dezinformácie podkopávajú dôveru v očkovanie a predstavujú výzvu pre zdravotníkov, ktorí sa očkovaniu venujú. Ako môžu zdravotníci držať krok so záplavou nepravdivých naratívov o vakcínach? Čo môžu povedať pacientom, ktorí tieto naratívy citujú ako dôvod, prečo nechcú dať zaočkovať seba alebo svoje deti?

(more…)

Read more
E-health, Mental Health

Prehodnotenie starnutia s cieľom zostať aktívny a zdravý

Aïna Chalabaev, Grenoble Alpes University, Francúzsko

Ako bolo uvedené v predchádzajúcom príspevku, zdravotné prínosy pravidelnej fyzickej aktivity sú dobre známe pre ľudí vo veku 65 rokov a viac. Svetová zdravotnícka organizácia stanovila jasné usmernenia týkajúce sa množstva a typu aktivity spojenej s prínosom pre zdravie. Starší ľudia však naďalej patria medzi najmenej aktívnu časť populácie na celom svete.

(more…)

Read more
Interventions, Self-regulation

MyLifeTool: Prístup zameraný na človeka a jeho potreby pri zvládaní dlhodobých zdravotných problémov

By Dr Stephanie Kılınç, Teesside University, UK and Jo Cole, the Tees Valley, Durham and North Yorkshire Neurological Alliance, UK

Dlhodobé ochorenia predstavujú zásadnú výzvu pre zdravotnícke systémy po celom svete vzhľadom na ich vysokú prevalenciu a záťaž, ktorú prinášajú – vrátane významného skrátenia rokov života v zdraví v dôsledku chorôb a postihnutia. Tieto ochorenia tiež významne znižujú kvalitu života súvisiace so zdravím a sú spojené s vyšším výskytom úzkosti a depresie ako u bežnej populácie.

MyLifeTool je nástroj na podporu sebamanažmentu určený ľuďom žijúcim s akýmkoľvek dlhodobým ochorením (napr. diabetes, roztrúsená skleróza, chronická bolesť, astma, úzkosti, neurovývinové poruchy, získané poškodenie mozgu, fibromyalgia). Vyvíjaný bol v spolupráci s ľuďmi s chronickými ochoreniami, členmi organizácie Neuro Key a psychológmi z Teesside University. Základom tohto nástroja je náš systém na sebamanažment, ktorý je zameraný na človeka a je bez inštrukcií. Ľudia s dlhodobými zdravotnými problémami stáli v centre celého projektu – rozhodovali o tom, ako bude MyLifeTool vyzerať, a sami vybrali jeho názov.

Náš prístup k sebamanažmentu

Stratégie sebamanažmentu pri chronických ochoreniach sa často zameriavajú na medicínske výsledky a kontrolné postupy alebo na zmenu správania, pričom zabúdajú na širší sociálny a vzťahový kontext. Alternatívne možno sebamanažment chronických ochorení chápať ako celoživotný a premenlivý proces, ktorý sa prispôsobuje životným okolnostiam a kolísaniu príznakov. Z tohto dôvodu sa navrhuje prechod od na inštrukciách založených prístupov k sebamanažmentu k takým, ktoré podporujú samostatné premýšľanie a rozvoj vlastných zdrojov. Sebamanažment preto vnímame ako cestu k nájdeniu alebo udržaniu zmyslu a cieľa v živote. Ide o nepretržitý proces, ku ktorému ľudia pristupujú zo svojho vlastného pohľadu – v súlade so svojím životným štýlom, cieľmi, potrebami a meniacim sa zdravotným stavom. V centre pozornosti je človek, nie diagnóza. Práve preto kladie MyLifeTool veľký dôraz na to, aby sa používatelia sami zamýšľali nad tým, ktoré stratégie sebamanažmentu im vyhovujú – a ktoré nie.

Štruktúra MyLife Tool

MyLifeTool tvorí päť brožúr, ktoré obsahujú rôzne aktivity z oblasti pozitívnej psychológie a podporujú používateľov v objavovaní vlastných silných stránok. Výskumy ukazujú, že zmysluplný život je pre ľudí s dlhodobými ochoreniami veľmi dôležitý a súvisí s osobným rastom aj lepšími zdravotnými výsledkami.

Kniha 1: „Ja a môj stav“ sa zameriava na identitu a na to, ako sa začať vnímať v pozitívnejšom svetle. Je o väčšej láskavosti k sebe samému a o uvedomení si, že človek nie je definovaný svojou diagnózou. Brožúra obsahuje aktivity, ktoré povzbudzujú k zamysleniu sa nad tým, kto sme, aké máme hodnoty a čo od seba očakávame.

Kniha 2: „Prijímanie tela“ sa zaoberá plánovaním a rozvrhnutím aktivít, ako ich často vídame v programoch zameraných na zvládanie ochorení. Aktivity povzbudzujú k počúvaniu vlastného telu, k rozpoznaniu momentov, kedy sme toho urobili príliš, ak zamysleniu sa nad spôsobmi, ako lepšie pracovať s vlastnou energiou.

Kniha 3: “Prevzatie zodpovednosti” je zameraná na rozpoznanie vlastných silných stránok, budovanie odolnosti a využívanie dobrých dní naplno. Podporuje aktívnejší prístup k zvládaniu ochorení skrze lepšie porozumenie vlastnému stavu a jeho miestu v živote. Aktivity zahŕňajú stanovovanie cieľov a uvedomovanie si silných stránok.

Kniha 4: „Spojenie s ostatnými“ rozpoznáva dôležitosť prijímania podpory, ale aj prínosy poskytovania podpory druhým – oboje môže posilniť pocit zmyslu a životného naplnenia. Aktivity sa zameriavajú na to, ako komunikovať svoje potreby voči druhým – či už ide o rodinu a priateľov, alebo zdravotníkov a ďalších odborníkov.

Kniha 5: “Čo je pre mňa dôležité” sa zameriava na to, čo človeku dodáva zmysel života a ako si nájsť čas sám pre seba. Ľudia nachádzajú zmysel rôznymi spôsobmi – tým, že zostávajú aktívni, majú dôvod vstať ráno z postele alebo si kladú výzvy.

Reflexný zošit

Pre podporu reflexie obsahuje MyLifeTool aj kreatívny zápisník – priestor, ktorý pomáha ľuďom premýšľať o svojich skúsenostiach, cieľoch a dosiahnutých pokrokoch. Tento zápisník je otvorený a nedirektívny, takže ho každý môže využiť spôsobom, ktorý mu vyhovuje – či už prostredníctvom rôznych kreatívnych techník alebo jednoducho ako denník. Práve takéto tvorivé prístupy môžu ľuďom umožniť hlbšie skúmanie vlastných zážitkov a reflexiu ich významu autentickejším spôsobom.

MyLifeTool je využívaný organizáciami neziskového sektora a odborníkmi v oblasti duševného zdravia vo Veľkej Británii. Je voľne dostupný online – tak pre ľudí s dlhodobými ochoreniami, ako aj pre odborníkov, ktorí ho môžu využiť pri práci s klientmi alebo pacientmi.

Evaluácia MyLifeTool

Ľudia, ktorí používali MyLifeTool po dobu 12 týždňov, ho hodnotili ako užitočný nástroj na podporu zvládania ochorení, osobného rozvoja a posilnenia prijatia života s dlhodobým ochorením. Meranie duševnej pohody pred a po použití nástroja navyše ukázala zlepšenie v oblastiach sebadôvery (self-efficacy), posilnenie kompetencií (empowerment) a schopnosti rozvrhnúť si energiu v čase (pacing).

Praktické odporúčania

Vnímajme človeka, nie diagnózu: chronické ochorenia ovplyvňujú všetky aspekty života. Môžeme ľudí podporiť v tom, aby premýšľali o tom, ako ich ochorenie zapadá do ich života – s ohľadom na možné zmeny zdravotného stavu, životných okolností, potrieb i budúcich cieľov.

Sebamanažment je nepretržitý proces: človek sa nemôže naučiť zvládať svoje ochorenie iba absolvovaním krátkeho kurzu. Chronické ochorenia môžu pretrvávať celý život a ich príznaky aj dopady sa môžu v čase meniť. Podpora reflexie vlastného sebamanažmentu môže ľuďom pomôcť prispôsobiť sa zmenám v životných okolnostiach aj v zdravotnom stave v dlhšom časovom horizonte.

Zmysel a cieľ: podporujme ľudí s chronickými ochoreniami v tom, aby sa zamýšľali nad tým, čo im v živote prináša zmysel a pocit naplnenia.

Zameranie na silné stránky: používatelia MyLifeTool oceňujú, že sa nástroj zameriava na to, čo ľudia s dlhodobým ochorením dokážu – namiesto toho, čo nemôžu.

Translated by: [Zuzana Dankulincová]

 

Read more
Interventions, Public Health

Nad vodou: Prehodnotenie prevencie utopenia na všetkých úrovniach

Kyra Hamilton, Griffith University, Australia and Amy Peden, University of New South Wales, Australia

Utopenie je jednou z hlavných, a pritom z veľkej časti preventabilných, príčin zranení a úmrtí, ktoré zostáva nedostatočne rozpoznané. Jedným z bežných mýtov je: utopenie nie je vždy smrteľné. Definícia utopenia je upravená tak, aby bolo jasné, že utopenie je proces, nie výsledok. Výsledkom procesu utopenia môže byť smrť (fatálne utopenie) alebo prežitie, a to buď bez následkov, alebo s trvalými následkami, napríklad mozgovou obrnou či inými neurologickými poruchami spôsobenými nedostatkom kyslíka v mozgu (nefatálne utopenie). Výrazy ako „suché utopenie“, „sekundárne utopenie“ alebo „takmer utopenie“ sa často objavujú v médiách, ale sú zastarané a medicínsky nepresné, preto je načase ich prestať používať.

Kto sa utopí, a kde sa utopia?

Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo v roku 2021 v dôsledku utopenia 300 000 ľudí, to znamená viac ako 30 osôb každú hodinu. Tento údaj nezahŕňa okrem iného utopenie v dôsledku povodní a nehôd vo vodnej doprave, ako je prevrátenie lode alebo potopenie trajektu. V krajinách s vysokými príjmami, ako je Austrália, sa po započítaní týchto udalostí zvýši miera utopenia o 40%; v krajinách s nízkymi a strednými príjmami bude nárast pravdepodobne ešte vyšší.

Prvá celosvetová správa WHO o stave prevencie utopenia uvádza, že deti do piatich rokov tvoria 24% všetkých prípadov utopenia na svete a ďalších 19% pripadá na deti vo veku 5-14 rokov. Miera utopenia je trikrát vyššia v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ktoré zároveň predstavujú 92% všetkých úmrtí v dôsledku utopenia. U mužov je pravdepodobnosť fatálneho utopenia dvakrát vyššia ako u žien. U malých detí predstavujú najväčšie riziko bazény a vodné plochy v okolí domova, zatiaľ čo u dospelých je riziko najvyššie vo voľnej prírode, v riekach, jazerách, priehradách, na plážach a v mori.

Čo je príčinou rizika a čo funguje ako prevencia utopenia?

Okrem veku, pohlavia a miesta sa na zvýšenom riziku utopenia podieľa aj mnoho ďalších faktorov. Patria medzi ne napríklad individuálne zručnosti a správanie, ako sú plavecké zručnosti, vstupovanie do povodňovej vody, konzumácia alkoholu, alebo zdravotné problémy, ktoré môžu zvyšovať zraniteľnosť.

Ďalšie faktory sa týkajú samotného vodného prostredia: napríklad či sú deti pod dohľadom a či existujú zábrany, ktoré bránia nechcenému prístupu k vode; posúdenie nebezpečenstva a dôvera v zaobchádzanie s nebezpečenstvom, ktoré je vlastné prírodným vodám; povedomie o vodných prúdoch, silných prúdoch a skrytých nebezpečenstvách pod hladinou, ako sú naplavené konáre v riekach; a tiež či sa ľudia rozhodnú plávať na strážených miestach, ako sú verejné bazény s plavčíkmi alebo strážené pláže.

Riziko utopenia ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov, ale našťastie existujú preventívne evidencie-based stratégie. Napríklad v Austrálii sa vďaka legislatíve o ohradení bazénov v kombinácii so vzdelávacími a donucovacími opatreniami podarilo znížiť počet úmrtí detí v bazénoch o viac ako 50%. Podobne programy výučby plaveckého prežitia pre školské deti v Bangladéši preukázali svoju efektivitu a výrazne znížili mieru detských úmrtí v dôsledku utopenia.

Zákony, ktoré vyžadujú bezpečné správanie na lodiach a plavidlách, napríklad nosenie záchranných viest, pomáhajú znižovať riziko utopenia pri cestovaní po vode. Súčasne prebiehajúci výskum utopenia, vrátane vedenia a skúmania registrov utopených, nám pomáha dozvedieť sa viac o tomto probléme a nájsť lepšie spôsoby, ako mu predchádzať.

Stratégie na úrovni systému („s-rámce“), ako sú vyššie spomenuté zákony a predpisy, môžu pomôcť formovať bezpečnejšie správanie celej populácie. Ak sa však tieto stratégie skombinujú s intervenciami na individuálnej úrovni („i-rámec“), ako je vzdelávanie, spoločenský súhlas a školenie zručností, môže byť celkový vplyv na prevenciu utopenia ešte väčší.

Výskumy ukazujú, že to, ako ľudia premýšľajú a cítia sa, hrá veľkú úlohu v ich zdravotnom správaní, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť v blízkosti vody. Na to, či niekto podnikne kroky na prevenciu utopenia, majú vplyv napríklad skúsenosti z minulosti, presvedčenie o výhodách a nevýhodách bezpečnostného správania a dôvera v schopnosť konať, plánovanie, vnímanie rizika, spoločenský tlak a role, v ktorých sa ľudia vidia.

Samotná znalosť princípov udržiavania bezpečnosti vo vode nestačí na dlhodobú zmenu správania. Preto by programy prevencie utopenia mali využívať osvedčené psychologické stratégie, aby došlo ku skutočnej zmene. Namiesto jednoduchého varovania pred nebezpečenstvom sa musí zamerať na pozitívne prínosy bezpečného pobytu, napríklad na bezpečnú zábavu. Mali by tiež ukázať, že bezpečnosť vo vode je bežnou súčasťou života, a to zapojením priateľov a rodiny. Budovanie dôvery, obmedzovanie prístupu na rizikové miesta a povzbudzovanie k tomu, aby si ľudia vytvárali plány a sledovali svoje bezpečnostné návyky, to všetko podporuje trvalú zmenu.

Čo môžeme urobiť pre zníženie rizika utopenia?

Od roku 2000 sa celosvetovo znížil počet smrteľných utopení o 38%, čo je veľký úspech. Pokrok však nebol všade rovnaký. Niektoré regióny, najmä tie s menšími zdrojmi, stále čelia veľkým výzvam vrátane rastúcich rizík spôsobených zmenou klímy a migráciou na mori. Aby sme mohli pokračovať v pokroku, potrebujeme praktické riešenia, ktoré kombinujú ako individuálne (ako je zmena postoja k bezpečnosti vo vode), tak širšie systémové zmeny (ako je lepšia infraštruktúra a politiky). Do tohto úsilia by sa mohlo zapojiť celý rad zúčastnených strán, napríklad vlády, komunity, mimovládne organizácie a jednotlivci – ktoré môžu významne prispieť k prevencii utopenia tak na individuálnej, ako aj na systémovej úrovni.

Praktické odporúčania:

  • Presadzovanie prísnejších zákonov, vzdelávanie a presadzovanie pravidiel prevencie utopenia. Patria sem opatrenia, ako je legislatíva o oplotení bazénov, bezpečnostné normy a označenie prenosných bazénov a zóny bez alkoholu na rizikových miestach, ako sú pláže a rieky. Znamená to tiež presadzovať, aby sa bezpečnosť vo vode stala súčasťou širšieho systému, ako je výučba plávania v školách a bezpečnosť pri povodniach v systémoch postupného získavania vodičských preukazov.
  • Propagácia bezpečnosti vo vode so zameraním na to, ako o nej ľudia premýšľajú a čo cítia. To zahŕňa podporu pozitívnych postojov, ako je pochopenie výhod nosenia záchranných viest alebo stráženie detí pri vode. Znamená to tiež pomáhať ľuďom, aby sa cítili istí v tom, že sú schopní zostať v bezpečí, napríklad aby sa vyhýbali jazde autom cez záplavové vody, nosili záchranné vesty pri plavbe na lodi a obmedzili konzumáciu alkoholu v blízkosti vody.
  • Plánovanie vodných aktivít s predstihom. To znamená, aby si ľudia pred odchodom premysleli bezpečnostné opatrenia, ako je balenie záchranných viest alebo voľba bezpečnej cesty domov pri povodniach. Pripravenosť pomáha predchádzať utopeniu a udržuje všetky v bezpečí.
  • Urobiť z bezpečnosti pri vode bežnú súčasť každodenného života, napríklad nosiť záchranné vesty, starostlivo strážiť deti a vyhýbať sa alkoholu v blízkosti vody. Pokiaľ je toto správanie bežné a podporované priateľmi a rodinou, dodržiava ich viac ľudí, čo zaisťuje bezpečnosť všetkých.
  • Pripomeňte si Svetový deň prevencie utopenia, ktorý pripadá na 25. júla. Zastavte sa a pripomeňte si životy stratené v dôsledku utopenia, ktorým sa dá predchádzať, a zamyslite sa nad tým, ako môžeme zvýšiť bezpečnosť vodných aktivít. Zaviažte sa, že niekoho povzbudíte k tomu, aby sa naučil plávať, sami sa zúčastníte lekcií plávania, zvýšite povedomie o prevencii utopenia alebo si jednoducho len užijete vody a zároveň budete ostatným dávať príklad bezpečného správania.

Preložila: [Zuzana Dankulincová]

Read more
Habit

Staré návyky sa ťažko menia: Narušenie neželaného habituálneho správania

Annabel Stone and Phillippa Lally, University of Surrey, UK

Nový rok je často obdobím, keď sa snažíme o zmenu – odhodlane si stanovujeme nové návyky a chceme sa zbaviť tých zlých, keď hodiny odbijú polnoc. Oprášime si bežecké tenisky, naplníme nákupné košíky čerstvým ovocím a zeleninou… Kto by si nepovedal: „Nový rok, nové ja“? No po mesiaci si kladieme otázku – prečo naše tenisky videli denné svetlo len dvakrát a prečo sa čerstvé ovocie začína kaziť? Zdá sa, že si so sebou do nového roka nesieme aj staré zlozvyky. (more…)

Read more
Communication, Interventions, Physical activity

Aby sa každá konzultácia o zdravotnej starostlivosti rátala: Podpora fyzickej aktivity v prostredí zdravotnej starostlivosti

Amanda Daley, Loughborough University, UK

V Spojenom kráľovstve a Írsku je cieľom iniciatívy Making Every Contact Count využiť tisíce konzultácií, ktoré sa každý deň konajú medzi zdravotníkmi a pacientmi, na podporu zdravých zmien v správaní. Konkrétne, Making Every Contact Count má za cieľ umožniť a povzbudiť zdravotníkov, aby využili prirodzene sa vyskytujúce príležitosti v rutinnej praxi na poskytovanie krátkych intervencií na zmenu zdravotného správania pacientom. Úspech prístupov, ako je Making Every Contact Count, závisí od toho, či sú zdravotníci ochotní viesť tieto rozhovory na konzultáciách každý deň. Making Every Contact Count je pre každého a neobmedzuje sa len na konkrétnych zdravotníkov, zdravotnícke služby alebo pacientov. Z týchto dôvodov môže Making Every Contact Count znížiť nerovnosti v oblasti zdravia, pretože ide o inkluzívny prístup, v rámci ktorého všetci pacienti dostanú túto podporu v rámci konzultácií. (more…)

Read more
Cancer, Fear

What if it comes back? The question that is on the minds of those who experienced cancer treatment and their loved ones

By Gozde Ozakinci, University of Stirling 

Cancer is very much associated with scary statistics. For instance, like the one ‘1 in 2 people will develop some form of cancer in their lifetime’.  But there are encouraging developments too that suggests that cancer survival rates are improving.  The last count in 2018 suggests that there are nearly 44 million people who survived the cancer diagnosis and treatment in the world. This is welcome news to those who have experienced cancer diagnosis and treatment. 

The improvement in survival rates also means that more and more people live with the consequences of cancer treatment. One of these consequences is experiencing fears about cancer coming back. In the literature, it is defined as “fear, worry, or concern relating to the possibility that cancer will come back or progress” and recognised widely as one of the most significant issues that impact on the quality of life of those living after a cancer diagnosis.  (more…)

Read more
Communication

Pochopenie toho, čo ovplyvňuje darcovstvo orgánov

Dr Lee Shepherd, Northumbria University, UK a Professor Ronan E. O’Carroll, University of Stirling, UK a Professor Eamonn Ferguson, University of Nottingham, UK

Existuje mnoho príbehov o tom, ako transplantácia orgánov zosnulých ponúkla ľuďom záchranné lano. Každý zosnulý darca orgánov totiž môže zmeniť život až deviatim ľuďom. Na transplantáciu je však dostupných príliš málo orgánov. Tento nedostatok má za následok veľké čakacie zoznamy a ľudia zomierajú skôr, ako dostanú orgán. Preto musíme pochopiť, aké faktory ovplyvňujú pravdepodobnosť, že niekto daruje svoje orgány, keď zomrie.

(more…)

Read more