Dawn Holford, University of Bristol, UK; Linda Karlsson, University of Turku, Fínsko; Frederike Taubert, Erfurt University, Nemecko; Emma C. Anderson, University of Bristol, UK; Virginia C. Gould, University of Bristol, UK
Vyvracanie mylných predstáv o očkovaní
Očkovanie je jedným z najúspešnejších nástrojov verejného zdravotníctva – odhaduje sa, že každú minútu zachráni 6 životov. Napriek tomu však vakcíny čelia aj odporu verejnosti, pričom pretrvávajúce dezinformácie podkopávajú dôveru v očkovanie a predstavujú výzvu pre zdravotníkov, ktorí sa očkovaniu venujú. Ako môžu zdravotníci držať krok so záplavou nepravdivých naratívov o vakcínach? Čo môžu povedať pacientom, ktorí tieto naratívy citujú ako dôvod, prečo nechcú dať zaočkovať seba alebo svoje deti?
Hoci môže byť lákavé reagovať uvádzaním faktov, vyvracanie mylných predstáv o očkovaní – ktoré sú často živené dezinformáciami – nie je také jednoduché a nie je len o tom poskytnúť viac faktických informácií. Vezmime si napríklad dávno vyvrátený mýtus o vakcínach a autizme: napriek desaťročiam výskumu a rozsiahlym dôkazom, že medzi nimi neexistuje žiadna súvislosť, zdravotníci sa s touto obavou u rodičov naďalej stretávajú. Takéto mýty sú „lepkavé“, pretože využívajú podvedomé obavy ľudí a silné, intuitívne znejúce príbehy. Môžu byť tiež zneužívané tými, ktorí sledujú politické ciele, aby tieto mýty udržiavali v obehu.
Čo teda môžu zdravotníci povedať človeku, ktorý verí zavádzajúcej predstave o očkovaní? Začína treba porozumením toho, čo motivuje presvedčenie daného človeka. Predstavme si dvoch rodičov – Tinu a Toma. Obaja sa obávajú, že imunitný systém ich detí nezvládne všetky odporúčané očkovania. Toto je ďalšia bežná mylná predstava: v skutočnosti je dávka v očkovacej látke zanedbateľná v porovnaní so skutočným ochorením. Tomovu obavu motivuje strach z nežiaducich účinkov, ktoré by mohla vyvolať každá vakcína. Tinu naopak motivuje jej preferencia, aby si dieťa vytvorilo „prirodzenú“ odolnosť voči chorobám. Tieto hlbšie dôvody nachádzajúce sa v pozadí povrchovej obavy sa v psychológii označujú ako „korene postojov“ (attitude roots) a môžu viesť k tomu, že ľudia zotrvávajú pri svojich mylných presvedčeniach aj napriek faktickým opravám.
Často máme prirodzený impulz okamžite opravovať nepresnosti, ktoré počujeme od iných. Výskum však ukazuje, že keď najprv validujeme základ postojov, ich tzv. korene, ľudia sú vnímavejší voči vyvracaniu mýtov o očkovaní, čo môže zvýšiť ich akceptáciu vakcín. Pri Tomovi by sme teda mohli začať uistením, že je normálne chcieť chrániť svoje dieťa. Naopak pri Tine môže byť vhodné začať uznaním, že je vo všeobecnosti dobré vyhýbať sa zbytočným liekom. Až po nadviazaní spojenia a budovaní dôvery sa môžeme venovať samotnej mylnej predstave a poskytovať informácie o očkovaní.
Ako môžeme pripraviť zdravotníkov na rozhovory o očkovaní?
Najlepším spôsobom riešenia mylných predstáv o vakcínach je prístup založený na prispôsobenej, dialógovej komunikácii. Keď majú ľudia možnosť hovoriť so zdravotníkmi, ktorým dôverujú, je to mimoriadne účinné pri zvyšovaní miery očkovania. Príkladom takéhoto prístupu je empatický refutačný rozhovor (Empathetic Refutational Interview) – štvorkrokový rámec na vedenie rozhovorov o očkovaní pomocou metód založených na dôkazoch, ktoré pomáhajú budovať dôveru a riešiť mylné predstavy s rešpektom k ich základným koreňom týchto postojov. Tento typ rozhovoru bol vytvorený v rámci projektu JITSUVAX a nadväzuje aj na ďalšie dialógové prístupy, napríklad motivačné rozhovory (Motivational Interviewing).
Dialóg so samotnými pacientmi však nie je vždy jednoduchý. Zdravotníci sa môžu obávať vyvolania konfliktu. Mnohí z nich nedostávajú školenie na vedenie takýchto rozhovorov. A tam, kde školenie alebo usmernenie existuje, často sa spolieha na prístup zameraný na poskytnutie faktov – čo môže byť v skutočnosti kontraproduktívne. Projekt JITSUVAX uskutočnil rozhovory so zdravotníkmi, ktorí opisovali svoju potrebu konkrétnej podpory a stratégií na riešenie mylných predstáv pacientov o vakcínach.
Projekt JITSUVAX vyvinul nástroje na podporu zdravotníkov pri používaní Empatického refutačného rozhovoru v komunikácii o očkovaní:
- Webové zdroje na porozumenie 11 koreňov postojov, ktoré stoja za mylnými predstavami o vakcínach.
- Odporúčania na používanie Empatického refutačného rozhovoru s cieľom zlepšiť rozhovory o očkovaní.
- Školenia pre zdravotníkov v tejto metóde.
Zorganizovali sme workshopy so zdravotníkmi v rôznych krajinách Európy, ktorí uvádzali výrazné a trvalé zlepšenie svojich zručností a sebadôvery pri rozhovoroch o očkovaní po absolvovaní školenia. V Rumunsku zdravotníci vyškolení v Empatickom refutačnom rozhovore a motivačných rozhovoroch zaznamenali väčší nárast počtu objednaných očkovacích termínov po konzultácii v porovnaní s nevyškolenými pracovníkmi.
Naše skúsenosti sú v súlade so zisteniami Svetovej zdravotníckej organizácie, že tréning komunikačných zručností zdravotníkov zvyšuje ich sebadôveru pri rozhovoroch o očkovaní a predstavuje hodnotnú investíciu.
Praktické odporúčania
- Ako zdravotník máte pri poskytovaní medicínskych rád jedinečnú pozíciu dôvery. Uvedomte si, že vaše rozhovory môžu zásadným spôsobom ovplyvniť rozhodnutia pacientov o očkovaní.
- Pochopenie koreňov postojov vašich pacientov vám môže pomôcť v rozhovore. Môžete si to predstaviť ako diagnostiku situácie, aby ste vedeli, ako k obave pacienta pristúpiť. Užitočné techniky zahŕňajú kladenie otvorených otázok (napr. „Aké informácie by vám pomohli pri rozhodovaní?“) namiesto uzavretých („Môžem vám poskytnúť nejaké informácie?“) a aktívne počúvanie s reflektovaním toho, čo pacient hovorí.
- Existujú účinné, dôkazmi podložené spôsoby vyvracania mýtov o očkovaní pri zachovaní vzťahu. Vyhľadajte školenie týchto techník, ktoré podporia vašu sebadôveru a zručnosti pri vedení rozhovorov o očkovaní.
- Možno sa obávate, že dialóg s pacientmi zaberie viac času, než máte k dispozícii. Komunikačné prístupy ako Empatický refutačný rozhovor ponúkajú techniky na čo najefektívnejšie využitie rozhovoru aj v priebehu niekoľkých minút. Je lepšie budovať dôveru a pripraviť pôdu pre budúce diskusie, ako poskytovať informácie, ktoré nebudú dobre prijaté.
- Pravidelne si precvičujte komunikačné techniky, ktoré sa naučíte – ich účinnosť sa zvyšuje používaním.
Translated by: Zuzana Dankulincova
