Kyra Hamilton, Griffith University, Australia and Amy Peden, University of New South Wales, Australia
Utopenie je jednou z hlavných, a pritom z veľkej časti preventabilných, príčin zranení a úmrtí, ktoré zostáva nedostatočne rozpoznané. Jedným z bežných mýtov je: utopenie nie je vždy smrteľné. Definícia utopenia je upravená tak, aby bolo jasné, že utopenie je proces, nie výsledok. Výsledkom procesu utopenia môže byť smrť (fatálne utopenie) alebo prežitie, a to buď bez následkov, alebo s trvalými následkami, napríklad mozgovou obrnou či inými neurologickými poruchami spôsobenými nedostatkom kyslíka v mozgu (nefatálne utopenie). Výrazy ako „suché utopenie“, „sekundárne utopenie“ alebo „takmer utopenie“ sa často objavujú v médiách, ale sú zastarané a medicínsky nepresné, preto je načase ich prestať používať.
Kto sa utopí, a kde sa utopia?
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo v roku 2021 v dôsledku utopenia 300 000 ľudí, to znamená viac ako 30 osôb každú hodinu. Tento údaj nezahŕňa okrem iného utopenie v dôsledku povodní a nehôd vo vodnej doprave, ako je prevrátenie lode alebo potopenie trajektu. V krajinách s vysokými príjmami, ako je Austrália, sa po započítaní týchto udalostí zvýši miera utopenia o 40%; v krajinách s nízkymi a strednými príjmami bude nárast pravdepodobne ešte vyšší.
Prvá celosvetová správa WHO o stave prevencie utopenia uvádza, že deti do piatich rokov tvoria 24% všetkých prípadov utopenia na svete a ďalších 19% pripadá na deti vo veku 5-14 rokov. Miera utopenia je trikrát vyššia v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ktoré zároveň predstavujú 92% všetkých úmrtí v dôsledku utopenia. U mužov je pravdepodobnosť fatálneho utopenia dvakrát vyššia ako u žien. U malých detí predstavujú najväčšie riziko bazény a vodné plochy v okolí domova, zatiaľ čo u dospelých je riziko najvyššie vo voľnej prírode, v riekach, jazerách, priehradách, na plážach a v mori.
Čo je príčinou rizika a čo funguje ako prevencia utopenia?
Okrem veku, pohlavia a miesta sa na zvýšenom riziku utopenia podieľa aj mnoho ďalších faktorov. Patria medzi ne napríklad individuálne zručnosti a správanie, ako sú plavecké zručnosti, vstupovanie do povodňovej vody, konzumácia alkoholu, alebo zdravotné problémy, ktoré môžu zvyšovať zraniteľnosť.
Ďalšie faktory sa týkajú samotného vodného prostredia: napríklad či sú deti pod dohľadom a či existujú zábrany, ktoré bránia nechcenému prístupu k vode; posúdenie nebezpečenstva a dôvera v zaobchádzanie s nebezpečenstvom, ktoré je vlastné prírodným vodám; povedomie o vodných prúdoch, silných prúdoch a skrytých nebezpečenstvách pod hladinou, ako sú naplavené konáre v riekach; a tiež či sa ľudia rozhodnú plávať na strážených miestach, ako sú verejné bazény s plavčíkmi alebo strážené pláže.
Riziko utopenia ovplyvňuje mnoho ďalších faktorov, ale našťastie existujú preventívne evidencie-based stratégie. Napríklad v Austrálii sa vďaka legislatíve o ohradení bazénov v kombinácii so vzdelávacími a donucovacími opatreniami podarilo znížiť počet úmrtí detí v bazénoch o viac ako 50%. Podobne programy výučby plaveckého prežitia pre školské deti v Bangladéši preukázali svoju efektivitu a výrazne znížili mieru detských úmrtí v dôsledku utopenia.
Zákony, ktoré vyžadujú bezpečné správanie na lodiach a plavidlách, napríklad nosenie záchranných viest, pomáhajú znižovať riziko utopenia pri cestovaní po vode. Súčasne prebiehajúci výskum utopenia, vrátane vedenia a skúmania registrov utopených, nám pomáha dozvedieť sa viac o tomto probléme a nájsť lepšie spôsoby, ako mu predchádzať.
Stratégie na úrovni systému („s-rámce“), ako sú vyššie spomenuté zákony a predpisy, môžu pomôcť formovať bezpečnejšie správanie celej populácie. Ak sa však tieto stratégie skombinujú s intervenciami na individuálnej úrovni („i-rámec“), ako je vzdelávanie, spoločenský súhlas a školenie zručností, môže byť celkový vplyv na prevenciu utopenia ešte väčší.
Výskumy ukazujú, že to, ako ľudia premýšľajú a cítia sa, hrá veľkú úlohu v ich zdravotnom správaní, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť v blízkosti vody. Na to, či niekto podnikne kroky na prevenciu utopenia, majú vplyv napríklad skúsenosti z minulosti, presvedčenie o výhodách a nevýhodách bezpečnostného správania a dôvera v schopnosť konať, plánovanie, vnímanie rizika, spoločenský tlak a role, v ktorých sa ľudia vidia.
Samotná znalosť princípov udržiavania bezpečnosti vo vode nestačí na dlhodobú zmenu správania. Preto by programy prevencie utopenia mali využívať osvedčené psychologické stratégie, aby došlo ku skutočnej zmene. Namiesto jednoduchého varovania pred nebezpečenstvom sa musí zamerať na pozitívne prínosy bezpečného pobytu, napríklad na bezpečnú zábavu. Mali by tiež ukázať, že bezpečnosť vo vode je bežnou súčasťou života, a to zapojením priateľov a rodiny. Budovanie dôvery, obmedzovanie prístupu na rizikové miesta a povzbudzovanie k tomu, aby si ľudia vytvárali plány a sledovali svoje bezpečnostné návyky, to všetko podporuje trvalú zmenu.
Čo môžeme urobiť pre zníženie rizika utopenia?
Od roku 2000 sa celosvetovo znížil počet smrteľných utopení o 38%, čo je veľký úspech. Pokrok však nebol všade rovnaký. Niektoré regióny, najmä tie s menšími zdrojmi, stále čelia veľkým výzvam vrátane rastúcich rizík spôsobených zmenou klímy a migráciou na mori. Aby sme mohli pokračovať v pokroku, potrebujeme praktické riešenia, ktoré kombinujú ako individuálne (ako je zmena postoja k bezpečnosti vo vode), tak širšie systémové zmeny (ako je lepšia infraštruktúra a politiky). Do tohto úsilia by sa mohlo zapojiť celý rad zúčastnených strán, napríklad vlády, komunity, mimovládne organizácie a jednotlivci – ktoré môžu významne prispieť k prevencii utopenia tak na individuálnej, ako aj na systémovej úrovni.
Praktické odporúčania:
- Presadzovanie prísnejších zákonov, vzdelávanie a presadzovanie pravidiel prevencie utopenia. Patria sem opatrenia, ako je legislatíva o oplotení bazénov, bezpečnostné normy a označenie prenosných bazénov a zóny bez alkoholu na rizikových miestach, ako sú pláže a rieky. Znamená to tiež presadzovať, aby sa bezpečnosť vo vode stala súčasťou širšieho systému, ako je výučba plávania v školách a bezpečnosť pri povodniach v systémoch postupného získavania vodičských preukazov.
- Propagácia bezpečnosti vo vode so zameraním na to, ako o nej ľudia premýšľajú a čo cítia. To zahŕňa podporu pozitívnych postojov, ako je pochopenie výhod nosenia záchranných viest alebo stráženie detí pri vode. Znamená to tiež pomáhať ľuďom, aby sa cítili istí v tom, že sú schopní zostať v bezpečí, napríklad aby sa vyhýbali jazde autom cez záplavové vody, nosili záchranné vesty pri plavbe na lodi a obmedzili konzumáciu alkoholu v blízkosti vody.
- Plánovanie vodných aktivít s predstihom. To znamená, aby si ľudia pred odchodom premysleli bezpečnostné opatrenia, ako je balenie záchranných viest alebo voľba bezpečnej cesty domov pri povodniach. Pripravenosť pomáha predchádzať utopeniu a udržuje všetky v bezpečí.
- Urobiť z bezpečnosti pri vode bežnú súčasť každodenného života, napríklad nosiť záchranné vesty, starostlivo strážiť deti a vyhýbať sa alkoholu v blízkosti vody. Pokiaľ je toto správanie bežné a podporované priateľmi a rodinou, dodržiava ich viac ľudí, čo zaisťuje bezpečnosť všetkých.
- Pripomeňte si Svetový deň prevencie utopenia, ktorý pripadá na 25. júla. Zastavte sa a pripomeňte si životy stratené v dôsledku utopenia, ktorým sa dá predchádzať, a zamyslite sa nad tým, ako môžeme zvýšiť bezpečnosť vodných aktivít. Zaviažte sa, že niekoho povzbudíte k tomu, aby sa naučil plávať, sami sa zúčastníte lekcií plávania, zvýšite povedomie o prevencii utopenia alebo si jednoducho len užijete vody a zároveň budete ostatným dávať príklad bezpečného správania.
Preložila: [Zuzana Dankulincová]
