Blogs - Practical Health Psychology

2023-10-172025-11-04Acceptance and Commitment Therapy, Covid, Interventions, Mental Health, Public Health

Terapia akceptácie a záväzku: Sľubný prístup pre tých, ktorí žijú s long-COVIDom

Amy Barradell, University Hospitals of Leicester NHS Trust

Keby som povedala long-Covid, čo by to pre vás znamenalo?

Podskupina ľudí, ktorí sa nakazili COVID-19, naďalej pociťuje oslabujúce symptómy viac ako 4 týždne po ich akútnej infekcii. Bežne uvádzajú fyzické (napr. dýchavičnosť, únava) aj psychické (napr. úzkosť, kognitívne poruchy) symptómy. Tí, ktorí majú tieto príznaky, to nazývajú „long-COVID“.

(more…)

2023-05-292025-11-04Behavioural theory

Zavedenie techník zmeny správania do praxe: Využívanie dostupných nástrojov

Marta Moreira Marques, NOVA University of Lisbon, Portugalsko

Techniky zmeny správania sú stavebnými kameňmi intervencií na zmenu správania. Či už sa snažíte niekomu pomôcť zvýšiť fyzickú aktivitu, prestať fajčiť alebo lepšie dodržiavať liečebný režim, techniky zmeny správania sú nástroje, ktoré máte k dispozícii. Bežné techniky zmeny správania zahŕňajú veci ako stanovovanie cieľov, sebamonitorovanie, poskytovanie informácií o správaní a zvládanie emócií.

(more…)

2023-03-222025-11-04Communication

Efektívna komunikácia o riziku je viac ako len zmena správania: hovorme o osobnom hodnotení rizika

Victoria Woof a David French, Manchester Centre for Health Psychology, University of Manchester, UK

V medicíne a psychológii zdravia tradične poskytujú zdravotnícki pracovníci pacientom ich personalizované riziká chorôb s cieľom daným chorobám predchádzať. Tam, kde komunikácia o rizikách uľahčuje zmeny v správaní v oblasti zdravia, vzniká priestor pre potenciálne nájdenie choroby v liečiteľných štádiách a zníženie rizika následného rozvoja choroby. Príkladom je informovanie o riziku srdcovo-cievnych ochorení s cieľom podpory fyzického cvičenia a zlepšenia stravy, ktoré následne riziko daného ochorenia znižujú. Pri poskytovaní informácií o riziku ochorenia je však potrebné zvážiť aj iné možné ciele a výsledky. Okrem toho ciele zdravotníckych pracovníkov a pacientov alebo verejnosti nemusia byť vždy v súlade. Bolo identifikovaných niekoľko súvisiacich cieľov komunikácie o rizikách, vrátane uľahčenia informovaného výberu a vytvárania vhodných afektívnych reakcií, ako aj motivácie zmeny správania.

(more…)

2023-02-012026-01-30Motivation, Planning, Stress and Coping

Ostaňte v pohode prostredníctvom „job craftingu“

Janne Kaltiainen a Jari Hakanen, Fínsky inštitút pracovného zdravia, Fínsko

Ktoré časti mojej práce považujem za motivujúce, pútavé a najprospešnejšie pre moju pohodu? Čo môžem urobiť, aby bolo v mojej práci takýchto vecí viac?

Po tom, čo sa v práci začala cítiť vystresovaná a mierne znudená vo dobre známych vychodených koľajách, si zdravotná sestra s dlhou kariérou a silnými odbornými znalosťami začala klásť podobné otázky. Odpovede ju viedli k tomu, že začala mentorovať niektorých svojich mladších kolegov. To jej pomohlo cítiť sa kompetentnejšiu vo svojej práci, byť viac prepojenou s kolegami a opäť nájsť zmysel vo svojich každodenných rutinách. Táto malá zmena v spôsobe, akým vykonávala svoju prácu, zlepšila jej pracovnú pohodu, a čo je dôležité, nepoškodila celkovú prevádzku a efektivitu nemocnice. Skôr sa jej kolegovia prostredníctvom tohto mentorstva cítili lepšie podporovaní a zlepšila sa celková atmosféra v práci.

(more…)

2022-10-062025-11-04Public Health

Budovanie spolupráce medzi behaviorálnym výskumom a praxou na zlepšenie zdravia

Katherine Brown, University of Hertfordshire, Veľká Británia

Obsah tohto blogového príspevku je sčasti čerpaný z mojich skúseností s prácou v rozdelenej úlohe medzi univerzitou a oddelením verejného zdravotníctva miestnej samosprávy s možnosťou uplatniť svoje zručnosti v oblasti výskumu, rozvoja intervencií a hodnotenia v praxi.

Či už uvádzate do prevádzky, riadite, navrhujete alebo dodávate zdravotnícke služby, je pravdepodobné, že existuje aspoň jedno správanie, ktoré musíte u používateľov služieb zmeniť, aby služba úspešne dosiahla svoje ciele. Je to preto, že bez ohľadu na ochorenie, na ktoré sú vaše služby zamerané, alebo na to, či je prenosné (napr. chrípka, Covid-19, tuberkulóza, sexuálne prenosné infekcie) alebo neprenosné (napr. srdcové choroby, cukrovka 2. typu , obezita), spôsob, akým sa ľudia správajú, prispieva k celkovej záťaži chorobami. To neznamená, že ľudia by mali byť obviňovaní zo svojho zlého zdravia a mali by sa považovať za výlučne zodpovedných za svoje zdravie a pohodu. Práve naopak! Zdravotný stav človeka je tiež dôsledkom genetických, biologických, sociálnych a environmentálnych determinantov. Zohľadnenie týchto faktorov je kľúčové pre zlepšenie a ochranu zdravia.

(more…)

2022-08-252025-11-04Communication

Stratené (a nájdené) v preklade: Efektívna komunikácia s pacientmi

Zuzana Dankulincová, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Slovensko

Zatiaľ čo väčšina výskumníkov si uvedomuje, že šírenie výsledkov výskumu je súčasťou ich etickej zodpovednosti voči účastníkom výskumu (a želá si, aby výsledky ich výskumu mali jasné praktické dôsledky), posun od povedomia k rozsiahlej implementácii vedeckých poznatkov môže trvať dlho. Vedecké poznatky nie sú vždy aplikované v každodennej praxi; a ak sú, zvyčajne sa to nerobí dôsledne alebo systematicky.

Prečo sa to deje? Obrovské množstvo výskumných štúdií, intervencií a odporúčaní, ktoré treba dodržiavať, môže byť pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zahlcujúce. Pri prehodnocovaní dôkazov a odporúčaní myslite na to, nakoľko relevantné sú dôkazy pre vaše podmienky. Je kontext opísaný v odporúčaniach z výskumných štúdií porovnateľný s vaším? Máte to, čo potrebujete na implementáciu odporúčaní, alebo vám chýbajú potrebné zdroje a zručnosti? Majú vaši pacienti to, čo potrebujú na implementáciu odporúčaní? Ani tá najlepšie navrhnutá a najsľubnejšia intervencia nebude účinná, ak nebude „pasovať“ vašim pacientom a prostrediu. Napríklad by mohlo byť problematické odporučiť online intervenciu pre tých, ktorí nemajú smartfóny či počítače, alebo pre tých, ktorí majú nízku digitálnu gramotnosť.

(more…)

2022-08-042025-11-04Self-regulation, Stress and Coping

Make or break: dôležitosť prestávok v zdravotníctve

Julia Allan, Aberdeen University, Škótsko

Moderný život je hektický. Žijeme v čoraz viac „zapnutom“ digitálnom svete, kde sú obdobia skutočného oddychu od práce zriedkavé. Mnoho ľudí pravidelne pracuje počas dlhých období. Ide najmä o zdravotníkov pracujúcich v prvej línii zdravotnej starostlivosti. V kontexte zdravotnej starostlivosti sú pracovný čas a nároky súvisiace s prácou zvyčajne vysoké, zmeny bežne presahujú 8 hodín „normálneho“ pracovného dňa a pracovné nároky môžu byť svojou povahou neúprosné. Ak si neodkladnú starostlivosť vyžaduje súvislá séria pacientov, zdravotnícki pracovníci sú povinní ju poskytnúť bez ohľadu na to, ako sú zaneprázdnení alebo ako dlho pracujú. V dôsledku týchto vysokých požiadaviek sú vynechané prestávky v zdravotníckych zariadeniach mimoriadne bežné – napríklad sa uvádza, že 1 z 10 sestier si nikdy nerobí poriadnu prestávku a 1 z 3 zriedkavo alebo vôbec nerobí prestávky na jedenie počas zmien. (more…)

2022-06-012025-11-04Behavioural theory, E-health, Habit, Motivation

Spojenie slona s jazdcom: Úloha motivácie

António Labisa Palmeira, CIDEFES – Universidade Lusófona, Portugalsko; ISBNPA Výkonný riaditeľ

Dlhodobá motivácia pre správanie súvisiace so zdravím môže pochádzať z rôznych zdrojov. Vedci zaoberajúci sa správaním sa stále snažia zistiť, ako tieto zdroje do seba zapadajú. Napríklad behávam takmer každý deň a robím to už viac ako 30 rokov. Ako a prečo som si zachoval tento návyk?

Daniel Kahnemann by naznačil, že v hre sú duálne motivačné systémy: systém 1, ktorý sa zaoberá inštinktmi a emóciami, a systém 2, ktorý je poradný a vedomý. Mohol by argumentovať, že systém 2 ma vyzýva, aby som behal, pretože som si vedomý zdravotných výhod cvičenia. Na druhej strane, Ed Deci by mohol naznačiť, že som vnútorne motivovaný behať a robiť to, pretože je to v súlade s mojimi hodnotami a pretože ma to baví.

(more…)

2022-04-282025-11-04E-health, Interventions

Vaša intervencia, váš spôsob! Krátke hodnotiace intervencie

Katarzyna Cantarero, Univerzita SWPS, Poľsko

Subjektívna pohoda je funkciou toho, s čím sme sa narodili, situácií, ktoré sa v našich životoch vyskytujú a (našťastie!) toho, čo úmyselne robíme. Mnoho vedcov skúmalo, čo môže účinne podporiť naše psychické fungovanie. Krátke hodnotiace (alebo afirmačné) intervencie môžu byť jedným z užitočných nástrojov pri zlepšovaní pozitívnych výsledkov pre ľudí.

Výskum ukazuje, že krátke úlohy na písanie (napríklad zoznamy vďačnosti alebo listy) môžu zlepšiť psychickú pohodu. Vo veľkej multilaboratórnej štúdii výskumníci z 87 krajín naznačili, že jednoduché prehodnocovacie intervencie (t. j. zmena toho, ako sa človek cíti v situácii alebo zameranie sa na pozitívne aspekty situácie) posilnili pozitívne emócie počas pandémie COVID-19. Posúdenie udalosti, ktorá je potenciálne stresujúca, môže byť nápomocné pri čerpaní výhod z nej. Počas týchto hodnotiacich úloh jednotlivci prichádzajú s argumentmi o pozitívnej stránke situácií, v ktorých sa nachádzajú.

Zlepšenie subjektívnej pohody prostredníctvom potvrdzovania psychologických potrieb

Počas pandémie naša skupina skúmala, či krátke, online intervencie môžu zlepšiť subjektívnu pohodu jednotlivcov. Zamerali sme sa na výzvy týkajúce sa základných psychologických potrieb (t. j. samostatnosť, blízkosť, kompetentnosť), ktoré môžu ľudia zažiť počas vypuknutia pandémie COVID-19. Potreba autonómie súvisí s pocitom voľby a slobody, potreba kompetencie je spojená s pocitom, že človek môže dosiahnuť svoje ciele a potreba blízkosti je spojená s pocitom spojenia s druhými ľuďmi. Podľa teórie sebaurčenia je uspokojenie týchto základných psychologických potrieb nevyhnutné pre fungovanie človeka. Zistili sme, že ľudia, ktorí mali pocit, že sú splnené ich základné psychologické potreby, vykazovali vyššiu úroveň duševnej pohody.

V následnej štúdii sme požiadali ľudí, aby napísali o situácii, keď napriek obmedzeniam zavedeným do ich životného štýlu, ktoré boli spôsobené pandémiou, boli schopní cítiť pocit autonómie, kompetencie a/alebo blízkosti. Táto krátka intervencia zvýšila duševnú pohodu prostredníctvom zvýšeného pocitu blízkosti a znížil vnímaný stres v porovnaní s kontrolnou skupinou. Krátke a jednoduché online úlohy, ako je táto, preto môžu ľuďom pomôcť cítiť sa lepšie, ale zatiaľ nie je známe, ako dlho môžu tieto pozitívne účinky trvať.

(more…)

Subscribe