Aïna Chalabaev, Grenoble Alpes University, Francúzsko
Ako bolo uvedené v predchádzajúcom príspevku, zdravotné prínosy pravidelnej fyzickej aktivity sú dobre známe pre ľudí vo veku 65 rokov a viac. Svetová zdravotnícka organizácia stanovila jasné usmernenia týkajúce sa množstva a typu aktivity spojenej s prínosom pre zdravie. Starší ľudia však naďalej patria medzi najmenej aktívnu časť populácie na celom svete.
Limity univerzálnych intervencií
To zdôrazňuje, že zvyšovanie povedomia o výhodách fyzickej aktivity nestačí; je potrebné preklenúť priepasť medzi zámerom a správaním. Výskumníci v oblasti psychológie zdravia vyvinuli celý rad teoreticky založených techník na podporu zdravého správania. Niektoré techniky účinné u mladších dospelých však môžu byť pre starších dospelých neúčinné alebo dokonca škodlivé, čo zdôrazňuje potrebu prispôsobených prístupov.
Ageizmus: Skrytá bariéra fyzickej aktivity
Ageizmus je bariéra špecifická pre starších dospelých. Zahŕňa stereotypy (presvedčenia), predsudky (afekty) a/alebo diskrimináciu (správanie). Hoci stereotypy môžu byť pozitívne, majú tendenciu byť prevažne negatívne, čo je trend, ktorý sa v 20. storočí zintenzívnil. Takéto stereotypy prispievajú k diskriminácii. Približne 35 % dospelých vo veku 65 a viac rokov uvádza, že čelí diskriminácii v každodennom živote, a jeden zo 17 dospelých vo veku 50 a viac rokov v zdravotníctve.
Zdravotnícki pracovníci sú často vzdelávaní o starnutí cez optiku choroby a úpadku. To, spolu s každodenným vystavením krehkým starším dospelým, môže posilniť postoje voči veku. Aby sa tomu zabránilo, intervenčné štúdie prezentujú údaje proti stereotypom (napríklad o podiele seniorov, ktorí sa venujú dobrovoľníctvu, pracujú alebo si rozvíjajú nové zručnosti). Podporujú tiež medzigeneračný kontakt s cieľom zmeniť vnímanie, t. j. zmysluplné interakcie medzi ľuďmi rôznych generácií, najmä medzi mladšími a staršími vekovými skupinami.
Okrem diskriminácie si starší dospelí môžu internalizovať vekové stereotypy. Tím Beccy Levyovej navrhol model, v ktorom stereotypy naučené skôr v živote formujú vnímanie seba samých, zdravie a dlhovekosť starších dospelých. Napríklad mladí dospelí s negatívnymi stereotypmi o veku majú väčšiu pravdepodobnosť, že o 30 rokov neskôr zažijú kardiovaskulárnu príhodu. Túto kľúčovú úlohu názorov na starnutie možno vysvetliť najmä ich vplyvom na zdravotné správanie, pričom tí, ktorí majú pozitívny postoj k vlastnému starnutiu, s väčšou pravdepodobnosťou zostanú aktívni a osvoja si zdravé návyky.
Intervencie na riešenie ageizmu a jeho dôsledkov
Niekoľko štúdií testovalo spôsoby podpory pozitívneho vnímania starnutia samotnými ľuďmi, najmä vo vzťahu k fyzickej aktivite. Napríklad Beyer a kolegovia vykonali randomizovanú štúdiu s 84 krehkými, neaktívnymi staršími dospelými (priemerný vek 77 rokov). Jedna skupina dostávala štandardnú adaptovanú fyzickú aktivitu (APA); druhá skupina dostávala APA plus modul sebapoznania. Tento modul zahŕňal štyri sedenia počas 12 týždňov zamerané na spochybňovanie stereotypov, učenie sa o starnutí a modifikáciu negatívneho vnímania seba samého. Intervenčná skupina hlásila pozitívnejšie vnímanie starnutia a zlepšenie duševného zdravia.
V experimentálnych štúdiách bol identifikovaný ešte jemnejší dôsledok stereotypov. Ukazujú, že vystavenie starších dospelých negatívnym stereotypom počas klinických testov zhoršuje výkon pri úlohách zahŕňajúcich pamäť alebo silu úchopu. Jedna štúdia zistila, že aktivácia identity „staršieho dospelého“ znížila silu úchopu takmer o 50 %. Táto aktivácia sa môže diať nenápadne – prostredníctvom interakcií s mladšími zdravotníckymi pracovníkmi, uvedením ich veku na formulároch tesne pred klinickým testovaním alebo informovaním o tom, že sú testovaní na schopnosti citlivé na vek. Výzvou pre zdravotníckych pracovníkov je preto zabezpečiť klinické prostredie bez ageistických podnetov, napríklad tým, že sa vyhnú žiadaniu starších dospelých o uvedenie svojho veku pred vykonaním klinického testu.
Celkovo si boj proti ageizmu vyžaduje spoločné úsilie: zvyšovanie povedomia a transformáciu spoločenských názorov a zároveň posilnenie postavenia seniorov pri pretváraní vlastného vnímania starnutia. Na dosiahnutie tohto cieľa sú kľúčové intervencie založené na dôkladných vedeckých poznatkoch.
Praktické odporúčania
- Aktívne premýšľajte o svojich predpokladoch o starších dospelých a sledujte najnovšie vedecké poznatky, aby ste si vytvorili nestranný dojem.
- Premýšľajte, ako by ste mohli do konzultácií začleniť pozitívne posolstvá o starnutí a zdôrazniť, že starší dospelí môžu stále získavať silu a učiť sa nové zručnosti.
- Spomeňte, ako pozitívne názory na starnutie podporujú dlhodobú aktivitu a zdravie.
- Vyhýbajte sa negatívnym signálom o veku, ako je napríklad označovanie testu za „citlivý na vek“ alebo porovnávanie testu s mladšími dospelými.
- Povzbudzujte starších pacientov do medzigeneračných programov, kde mladší a starší dospelí spolupracujú na rovnakých úlohách.
Translated by: Zuzana Dankulincová
