Ako si dlhodobo udržať zdravie?

Dominika Kwasnicka, SWPS University, Poland and Curtin University, Australia

Konečným cieľom programov podpory zdravia je podporovať dlhotrvajúce zmeny v oblasti zdravia. Zdravotnícki pracovníci môžu v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu a pomáhať pacientom zlepšovať ich zdravotné výsledky a udržiavať zmeny správania. Vieme, že zmenu so zdravým súvisiaceho správania je ťažké iniciovať a môže byť ešte náročnejšie si ju z dlhodobého hľadiska udržať. Jednou z veľkých otázok v psychológii zdravia je, prečo je udržiavanie zmeny také náročné.

Aby sme túto otázku zodpovedali, naša výskumná skupina sa zamerala na teórie, ktoré vysvetľujú, ako sa ľudia menia a následne si udržujú pozitívne so zdravým súvisiace zmeny, ako je prestať fajčiť a byť aktívnejší. Identifikovali sme 100 teórií, ktoré vysvetľujú, ako ľudia menia svoje správanie a udržiavajú tieto zmeny. Dobrou správou pre ľudí venujúcich sa podpore zdravia je, že 100 teórií možno zhrnúť do piatich kľúčových tém, ktoré je potrebné riešiť, aby sa táto dlhotrvajúca zmena dosiahla.

(more…)

Read more

Prestaň byť pštrosom! Benefity pomáhania ľuďom s monitorovaním ich pokroku

Thomas L. Webb, Department of Psychology, The University of Sheffield, UK

Ako sa vám darí dosiahnuť váš cieľ znížiť množstvo cukru, ktoré jete a schudnúť 10 kg? Je pravdepodobné, že to naozaj neviete – alebo dokonca nechcete vedieť. V takýchto situáciách majú ľudia tendenciu správať sa ako pštrosy a strkať hlavu do piesku, pričom sa zámerne vyhýbajú alebo odmietajú informácie, ktoré by im pomohli sledovať napredovanie smerom k ich stanovenému cieľu. Výskum tohto „problému pštrosov“ naznačuje, že ľudia často nesledujú svoj pokrok, čiastočne preto, že to môže spôsobiť, že budú mať zo seba zlý pocit – napríklad si uvedomia, že vážia viac, než dúfali, a že stále konzumujú príliš veľa cukru. Teória a dôkazy však naznačujú, že sledovanie pokroku pomáha ľuďom identifikovať nezrovnalosti medzi ich súčasným a želaným stavom, ktoré si vyžadujú akciu. Z toho vyplýva, že vyhýbanie sa monitorovaniu sťažuje identifikáciu potreby konať a najvhodnejšieho spôsobu, ako to urobiť. Problém pštrosov preto predstavuje pre zdravotníckych pracovníkov príležitosť pomôcť ľuďom sledovať ich pokrok a využiť výhody, ktoré z toho plynú. Možno nie je prekvapujúce, že sme našli dobrý dôkaz, že nabádanie ľudí, aby sledovali svoj pokrok, pomáha ľuďom dosahovať ciele v rôznych oblastiach. (more…)

Read more

Postrehy behaviourálnych vied k pandémii COVID-19

Shane Timmons, Economic and Social Research Institute, Írsko

Vlády na celom svete sa zmobilizovali, aby sa pokúsili kontrolovať šírenie nového koronavírusu. Pre ich úspech bude životne dôležité správanie jednotlivcov. My – Oddelenie behaviorálneho výskumu v Inštitúte pre ekonomický a sociálny výskum v Dubline – spolupracujeme s írskym Ministerstvom zdravotníctva, aby sme im pomáhali pri ich reakcii na pandémiu COVID-19. V rámci tejto práce sme preštudovali viac ako 100 vedeckých prác a začali sme testovať spôsoby, ako čo najlepšie komunikovať s verejnosťou relevantné rady a informácie. V našom prehľade sa zameriame na literatúru týkajúcu sa troch kľúčových oblastí, ktoré tvorili základ šírených informácií vo viacerých krajinách: umývanie rúk, dotýkanie sa tváre a izolácia. Venovať sa budeme aj informáciám o tom, ako motivovať užitočné správanie a efektívne komunikovať v prípade krízy.

(more…)

Read more

The importance of assessing clients’ coping strategies

By Nadia Garnefski and Vivian Kraaij, Department of Clinical Psychology, Leiden University, The Netherlands

Rob has just heard that he has HIV (negative event). He thinks that he is the one to blame for this (self-blame) and he avoids seeing his friends (withdrawal). The situation makes him sad. When sitting at home, he cannot stop thinking about his feelings (rumination) and believes that what has happened to him is a complete disaster (catastrophizing). Because he feels sad, he has little energy. As a result, he withdraws even more. This makes him even sadder. In this way, Rob is drawn into a downward spiral.

(more…)

Read more

Sú vaši klienti defenzívni? Ak áno, pomôcť môže sebapotvrdenie.

Peter Harris a Ian Hadden, Výskumná skupina pre štúdium sebapotvrdenia, Univerzita v Sussexe, Veľká Británia

Už ste sa niekedy zdráhali čeliť niečomu, čo by ste radšej ignorovali? Možno máte radi niečo čo je pre vás zlé, možno jete príliš často, alebo máte tendenciu vyhýbať sa zdravotným kontrolám? Nie ste sami. Väčšina z nás si myslí, že sme vo všeobecnosti celkom rozumní a kompetentní ľudia. Takže priznať, že niečo, čo robíme, nie je skutočne rozumné alebo kompetentné, môže byť náročné. Vďaka tomu môžeme byť dosť zruční v odolávaní informáciám, ktoré nechceme počuť.

(more…)

Read more

Stať sa svojim „lepším ja“ ako dôvod na zmenu správania

Autori: Winifred Gebhardt, Univerzita v Leidene, Holandsko

Asi pred deviatimi rokmi som sa stala cez noc vegetariánkou. V románe, ktorý som čítala, hlavná postava vysvetlila, že nemôže jesť nič, „v čom niekedy bilo srdce“. Týchto pár slov ma zasiahlo ako blesk. Uvedomila som si, že presne takto som sa cítila. Okamžite som prestala jesť mäso a ryby a odvtedy som nemala problém držať sa tejto novej stravy. Nové správanie sa dokonale prispôsobilo „osobe, ktorou som“.

Na druhej strane, v minulosti som pravidelne chodila behávať a mohla som ľahko zabehnúť sedem kilometrov. Nikdy som sa však nepovažovala za „športového človeka“ a vždy, keď sa vyskytla prekážka, napríklad choroba, som sa rád uchýlila k vylihovaniu na gauči. Teraz sa už nesnažím byť „športová“, ale snažím sa počas dňa chodiť pešo, ak je to čo len trochu možné. Považujem sa za „aktívnu osobu“.

(more…)

Read more

n=1 štúdie: Čo môžeme zistiť analýzou jedného prípadu?

Autori: Marie Johnston a Derek Johnston, Univerzita v Aberdeene, Škótsko

Odborníci často hľadajú odpoveď na problém, ktorý sa týka jednej osoby, jedného zdravotníckeho tímu, jednej nemocnice alebo jedného regiónu atď. Napríklad môže byť dôležité vedieť, ako často obézny človek maškrtí, kedy a kde si zaje a či stres situáciu zhoršuje. Alebo možno budete chcieť zistiť, ako často členovia zdravotníckeho tímu vynechávajú hygienu rúk, či je to horšie, ak majú nedostatok personálu a či to môžu vylepšiť príkazové tabule na oddeleniach. Alebo môžete skúmať zdroje chybných diagnóz a rozhodnutí, aby ste zistili, či sú častejšie na niektorých oddeleniach alebo u niektorých zamestnancov. Alebo na úrovni určovania zásad by mohlo byť užitočné preskúmať, či nové nariadenie, napríklad zákaz fajčenia na verejných miestach, ovplyvnilo mieru fajčenia.

Môžete sa pokúsiť odpovedať na tieto otázky tak, že sa ľudí spýtate, čo si myslia alebo pamätajú, ale bolo by lepšie sa opýtať alebo pozorovať práve v kritických časoch a miestach, aby sa predišlo problémom so zaujatosťou a zabudnutím. Najnovšie technologické pokroky, ako napríklad digitálne monitorovanie pomocou smartfónov, uľahčujú sledovanie toho, čo sa deje v reálnom čase, a štúdia n=1 môže byť odpoveďou na vašu otázku.

Štúdie n=1 sú vhodné vtedy, keď sa problém dá opakovane posudzovať, aby sa mohla preskúmať zmena v čase. Potom je možné opísať problém a preskúmať, či je za určitých podmienok zlepšuje alebo zhoršuje. Alebo je možné zaviesť nový zásah alebo liečbu a posúdiť, či má navrhovaný účinok.

Najjednoduchšie vyhodnotenie zozbieraných údajov je pozorovanie trendov v grafe, ako je znázornené na obrázkoch nižšie. Toto je nevyhnutný krok v akejkoľvek analýze n=1 a môže to stačiť. Okrem toho existujú metódy štatistických analýz pre štúdie n=1. Stále sa vyvíjajú zložitejšie metódy (napr. metódy na hodnotenie dynamických zmien).

(more…)

Read more

Fyzická aktivita v staršom veku: koľko je dosť?

Anne Tiedemann, Univerzita v Sydney, Austrália

„Nedostatok pohybu ničí dobrý stav každej ľudskej bytosti, zatiaľ čo pohyb a metodické fyzické cvičenie ju zachovávajú a udržiavajú“… Platón, 400 pred nl.

Je už dlho známe, že urobiť telesnú aktivitu pravidelným zvykom je dôležité pre zdravie a pohodu. Správy o podpore zdravia sa však často zameriavajú na deti a mladých ľudí, pričom sa menej sústreďujú na význam fyzickej aktivity u ľudí vo veku 65 rokov a viac. Starší vek je však rozhodujúcim vekom na to, aby sa aktivita stala súčasťou každodenného života.

(more…)

Read more

Ako nadhodiť tému hmotnosti v rámci konzultácie

Autor: Jane Ogden, University of Surrey, UK

Hovoriť o hmotnosti v rámci konzultácie je chúlostivý problém. Niektorí pacienti môžu byť otrávení, keď počujú slová „mohli by ste schudnúť“ zakaždým, keď navštívia kliniku: bez ohľadu na to, či prišli kvôli bolesti v krku, výteru z krčku maternice alebo možnému srdcovému problému. Môžu zažívať celoživotný pocit stigmatizovania ľuďmi z lekárskeho prostredia, mnohí to vnímajú tak, že veľkosť ich tela je všetko, čo iní vidia. Pre mnohých je to takto, ale iní, ktorí nikdy nepovažovali svoju váhu za problém, sa môžu uraziť alebo prekvapiť, ak je otázka vyššej hmotnosti spomenutá. Niektorí ľudia jednoducho nechcú počuť túto správu a vytesnia to, mysliac si „čo vy viete – ste chudý / tučný / príliš mladý / príliš starý“ alebo „veda sa vždy mýli“. Preto, keď chceme človeka s nadváhou upozorniť na tento problém, musíme dávať pozor,  „kedy“, „ako“ a „čo“ v komunikáci použijeme.

(more…)

Read more

Sebaúčinnosť: Viera, ktorá umožňuje ľuďom zmeniť svoj životný štýl

Autori: Ralf Schwarzer, Freie Universität Berlin, Nemecko a SWPS University of Social Sciences and Humanities, Poľsko

Zmeniť správanie môže byť často žiaduce, ale aj ťažké. Napríklad, prestať fajčiť, začať jesť zdravo a dodržiavať režim cvičenia, to všetko si vyžaduje motiváciu, úsilie a vytrvalosť. Pri zmene správania zohrávajú úlohu mnohé psychologické faktory, jeden z najdôležitejších je sebaúčinnosť.

Čo je to sebaúčinnosť a čo spôsobuje?

Zistili ste niekedy, že je ťažké sa zdržať pitia alkoholu pri stolovaní? Hoci môžete byť presvedčený, že nie je správne piť, je ťažké sa kontrolovať. Tento pocit obtiažnosti naznačuje nízku sebaúčinnosť v snahe abstinovať od alkoholu. Sebaúčinnosť je množstvo osobnej kontroly nad našim správaním, ktorú očakávame v ťažkých situáciách. Je to optimistická viera v naše vlastné schopnosti riešiť nové alebo náročné výzvy. Ak budeme mať silnú vieru, že môžeme zvládnuť nadchádzajúcu úlohu (t. j. mať vysokú sebaúčinnosť), potom bude  pravdepodobnejšie, že na nej budeme pracovať. Ak sme presvedčení, že dokážeme prekonať blížiacu sa hrozbu alebo výzvu (napr. skúšku), potom je pravdepodobnejšie, že sa k tejto výzve postavíme čelom, ako že sa jej vyhneme. Naopak, ak máme o sebe pochybnosti, (t. j. nízku sebaúčinnosť), možno zaváhame. Sebaúčinnosť teda riadi zmeny správania a podporuje optimálne fungovanie.

Čo nám hovorí výskum v oblasti zmeny zdravotného správania?

Z prieskumov vyplýva, že vysoká sebaúčinnosť predznamenáva zapojenie sa do viacerých dôležitých foriem so zdravím súvisiaceho správania, vrátane odvykania od fajčenia cigariet, kontroly hmotnosti, antikoncepcie, nadmerného požívania alkoholu, konzumácie ovocia a zeleniny, používania dentálnej nite a cvičenia. Okrem toho intervenčné štúdie naznačujú, že zvyšovanie sebaúčinnosti vedie k zlepšeniu správania (napr. stravovacích návykov a fyzickej aktivity). Tieto zistenia spoločne naznačujú, že jednotlivci potrebujú určité množstvo sebaúčinnosti, aby mohli podstupovať dôležité so zdravím súvisiace návyky a dosiahnuť požadované výsledky (napr. úbytok hmotnosti).

Keďže je sebaúčinnosť zjavne dôležitá pri vedení ľudí k zmene správania, vyvstávajú dve kľúčové otázky. Ako môžeme zistiť, či má niekto vysokú alebo nízku sebaúčinnosť? A čo môžeme urobiť pre zvýšenie sebaúčinnosti, keď je nízka?

Ako môžeme hodnotiť úroveň vlastnej účinnosti?

Najbežnejším spôsobom je požiadať jednotlivcov, aby sa vyjadrili k určitým vyhláseniam. Navrhovaným pravidlom pre hodnotenie sebaúčinnosti v rámci špecifického správania je: „Som presvedčený, že môžem … (vykonať činnosť), aj keď … (prekážka). Príkladom sebaúčinnosť hodnotiaceho vyhlásenia je: „Som si istý, že môžem vynechať dezerty, aj keď ich moja rodina aj naďalej konzumuje.“ Pre meranie sebaúčinnosti všetkých druhov so zdravím súvisiaceho správania boli vyvinuté škály. Tu a tu nájdete niekoľko krátkych meracích nástrojov na posúdenie sebaúčinnosti pre zdravé stravovanie, cvičenie, používanie krému na opaľovanie, dentálnych nití, hygienu rúk a konzumáciu alkoholu. Pri hodnotení sebaúčinnosti je dôležité poznamenať, že nízka sebaúčinnosť pre jedno správanie neznamená nízku sebaúčinnosť pre iné správanie. Sebaúčinnosť by sa preto mala hodnotiť vo vzťahu ku konkrétnemu správaniu.

Ako môžeme zvýšiť sebaúčinnosť?

Väčšina intervencií na zlepšenie sebaúčinnosti sa týka štyroch zdrojov informácií, ktoré tvoria hierarchiu. Po prvé, na vrchole tejto hierarchie sa môžu presvedčenia o sebaúčinnosti zlepšiť prostredníctvom osobného úspechu. Na podporu takýchto skúseností môžete viesť klientov k vykonaniu malých krokov, ktoré sa dajú ľahko úspešne vykonať. Potom môžete poskytnúť pozitívnu spätnú väzbu na posilnenie tejto skúsenosti a povzbudiť osobu, aby zvládla aj ďalšie, náročnejšie kroky. Takto odstupňované úlohy môžu byť užitočné v klinických podmienkach, ako je napríklad fyzioterapia (napr. postupná náročnosť cvičení na rovnováhu a silu), alebo kognitívno-behaviorálna terapia fóbií.

Druhým zdrojom sebaúčinnosti je sprostredkovaná skúsenosť alebo pozorovanie druhých. Keď sú jednotlivci svedkami toho, že iní ľudia (im podobní) úspešne zvládajú ťažkú situáciu, spoločenské porovnanie a napodobnenie správania môže posilniť presvedčenia o sebaúčinnosti. Predstavte si, že ste v procese odvykania od fajčenia, ale váš partner nedokáže prestať kvôli nízkej sebaúčinnosti. Pokúste sa teda zvýšiť sebaúčinnosť svojho partnera tým, že s ním prejdete malé kroky, odhalíte svoje vlastné prekážky a pokusy o vyrovnanie sa s odvykaním, predvediete, ako prekonávate túžbu po cigarete, vyjadrujete svoje optimistické presvedčenie atď. Tým, že budete sebaúčinným a sebaodhaľujúcim vzorom vo vyrovnávaní sa so situáciou, môžete podstatne pomôcť: môžete zvýšiť sebaúčinnosť u niekoho iného, keď komunikujete otvorene, ako sa vyrovnať s túžbou a ako zvládate rôzne náročné situácie, kde sa pokušenia zdajú byť neodolateľné.

Po tretie, a menej účinne, vieru v sebaúčinnost môžete zmeniť aj prostredníctvom slovného presviedčania. Môžete napríklad ubezpečiť svojich klientov, že môžu dodržiavať náročný nový diétny režim, pretože sú schopní a vedia plánovať. Alebo by ste mohli povedať osobe, že má všetko, čo je potrebné na to, aby uspeli v čomkoľvek, v čom sa snažia. Tieto typy presviedčania môžu posilniť sebaúčinnosť pre úspešné zvládnutie úlohy.

Štvrtý zdroj, vnímanie a interpretácia fyziologického nabudenia, je menej dôležitý pri zásahoch do so zdravím súvisiaceho správania. Je však možné zamerať sa na tento zdroj sebaúčinnosti prípravou klientov na potenciálne fyziologické nepohodlie pri začatí zmeny v správaní súvisiaceho so zdravím (túžba po cigarete počas pokusov prestať fajčiť, bolesti svalov po cvičení atď.), čo môže pomôcť znížiť pravdepodobnosť skorého zlyhania.

V súhrne, sebaúčinnosť je zmysluplná a zmeniteľná viera, ktorá je dôležitá pre začatie a udržanie so zdravím súvisiaceho správania. Keď je sebaúčinnosť nízka, kroky na jej zvýšenie môžu pomôcť ľuďom zmeniť svoje správanie.

Praktické odporúčania:

  • Zhodnoťte sebaúčinnosť. V rozhovore s pacientom alebo klientom o možnej zmene so zdravím súvisiaceho správania, zhodnoťte ich sebaúčinnosť pre žiadanú zmenu. To možno urobiť pomocou dotazníka alebo pýtaním sa na ich sebadôveru v aplikácii nového správania v špecifických ťažkých situáciách.
  • Zasiahnite, aby ste zvýšili sebaúčinnosť. Ak má jednotlivec nízku sebaúčinnosť, skúste tieto stratégie na zvýšenie sebaúčinnosti v zmene správania:
    • Podporujte získanie skúseností so zvládnutím. Pracujte s človekom na členení jeho snáh o zmenu tak, aby čo najskôr a často zažívali malé úspechy s novým správaním.
    • Nájdite sprostredkované skúsenosti. Používajte na mieru šité príbehy iných alebo pomáhajte človeku nájsť a stotožniť sa so vzormi (podobnými sebe), ktoré mali úspech s novým správaním.
    • Presviedčajte. Dajte človeku vedieť, že veríte v jeho schopnosti a že majú v sebe to, čo treba na zmenu.

[ preložil Michal Dankulinec ]

Read more