Mental ImageryPossible selves

Stať sa svojim „lepším ja“ ako dôvod na zmenu správania

Autori: Winifred Gebhardt, Univerzita v Leidene, Holandsko

Asi pred deviatimi rokmi som sa stala cez noc vegetariánkou. V románe, ktorý som čítala, hlavná postava vysvetlila, že nemôže jesť nič, „v čom niekedy bilo srdce“. Týchto pár slov ma zasiahlo ako blesk. Uvedomila som si, že presne takto som sa cítila. Okamžite som prestala jesť mäso a ryby a odvtedy som nemala problém držať sa tejto novej stravy. Nové správanie sa dokonale prispôsobilo „osobe, ktorou som“.

Na druhej strane, v minulosti som pravidelne chodila behávať a mohla som ľahko zabehnúť sedem kilometrov. Nikdy som sa však nepovažovala za „športového človeka“ a vždy, keď sa vyskytla prekážka, napríklad choroba, som sa rád uchýlila k vylihovaniu na gauči. Teraz sa už nesnažím byť „športová“, ale snažím sa počas dňa chodiť pešo, ak je to čo len trochu možné. Považujem sa za „aktívnu osobu“.

Naše činy odrážajú naše „ja“

Moje správanie „nejesť zvieratá“ sa zhoduje s mojím vnímaním seba. Byť a správať sa ako vegetarián mi dáva pozitívny pohľad na moje „ja“ ako na starostlivú, ohľaduplnú osobu, ktorá miluje zvieratá. Zakaždým, keď hovorím o tejto voľbe alebo odmietnem mäso, sa moje „ja“ potvrdí.

Pre zdravie ovplyvňujúce rozhodnutia je dôležité, aby sme vedeli, že to, čo robíme, je súčasťou toho, kým sme.  Zároveň chceme mať zo seba dobrý pocit. Je to veľmi užitočný východiskový bod. Napríklad pri hľadaní toho, ako pozitívnym sebanázorom prameniacim z nášho nezdravého správania (napr. počas večere vypijeme veľké množstvo vína, veď si predsa vieme užiť život), môže slúžiť iné, menej škodlivé alebo zdravé správanie (napr. pitie nealkoholickej alternatívy, ktorá však stále odráža uvoľnený životný štýl). Kľúčom k zmene je urobiť to, čo robíme, relevantným pre ten typ človeka, za akého sa považujeme. Táto takzvaná integrovaná motivácia k zmene je podľa teórie sebaurčenia najbližšie k čisto vnútornej, vlastnej motivácii, na základe ktorej sa chováme určitým spôsobom kvôli radosti z takého chovania.

Časť nášho ja žije v budúcnosti

My ľudia sme vynikajúci cestovatelia v čase a takmer polovicu času trávime fantazírovaním o budúcnosti. Vytvárame pre seba množstvo možností; tieto možnosti sa nazývajú „možné ja“. Usmerňujú našu predstavivosť a zvyšujú našu otvorenosť k príležitostiam, ktoré vedú k cieľom. Napríklad budúci vlastný obraz „nefajčiara“ výrazne posilňuje úmysel prestať fajčiť, povzbudzuje pokusy prestať fajčiť a viaže sa tiež k úspechu pri ukončení tohoto zlozvyku. Fajčiari si preto musia byť schopní predstaviť seba ako „budúcich nefajčiarov“ skôr, ako môžu skutočne prestať fajčiť. Moja kolegyňa Eline Meijer a ja v súčasnosti robíme štúdie, v ktorých si fajčiari predstavia typ osoby, ktorou sa stanú, ak prestanú fajčiť a aj typ osoby, ak budú naďalej fajčiť. Účastníci píšu o týchto predstavách a priradzujú k nim obrázky a fotografie. Vytvárajú obrazy, ako napríklad: ak prestanem fajčiť, stanem sa „silnou, chytrou ženou s osobnosťou“ alebo „vyváženejším, bezstarostným otcom a partnerom“ a naopak: ak budem naďalej fajčiť, stanem sa „kašľajúcou, po dychu lapajúcou a úbohou starou ženou “alebo „nespoločenským, páchnucim, slabým muž v bolestiach“. Prvým prekvapujúcim zistením je, že väčšina poskytnutých obrázkov a fotografií je svojou povahou symbolická a neobsahuje fajčiarov ani tabakové výrobky. Medzi písomné súvislosti s obrázkami patria: „bezstarostný“, „úplný“ a „rozhodujúci“ v porovnaní s „bezcenným“, „depresívnym“ a „beznádejným“. Ešte musíme preskúmať, či táto intervencia mení správanie, ale máme podozrenie, že mať tieto „sebaobrazy“ poruke v prípade potreby (napr. počas túžby po cigarete), pomáha udržať sa na správnej ceste. Dôkaz o účinnosti predstavy budúcich vlastných sebazásahov už existuje pre iné so zdravím súvisiacie správanie, ako je cvičenie.

Prosperujeme v skupinách, v ktorých cítime, že tam patríme

V každodennom živote môže byť v spoločenských situáciách mimoriadne ťažké odolať túžbe alebo pokušeniu. Ak sa už (ako ten, ktorý prestal) nebudete správať v súlade so svojimi priateľmi a príbuznými, môžete sa obávať ich odmietnutia. Môžete tiež prísť o cenné zdieľané aktivity. Značná časť nášho sebavnímania súvisí so sociálnymi skupinami, do ktorých patríme. Napríklad väčšina ľudí, ktorí fajčia alebo užívajú drogy, sa združuje s ľuďmi, ktorí tiež užívajú rovnakú návykovú látku. Užívanie návykových látok je kľúčovým normatívnym správaním, ktoré definuje „príslušnosť k skupine“. To zasa súvisí so všetkými druhmi iných hodnotných vlastností. Napríklad mladí ľudia po odvykacej kúre môžu mať skúsenosť, že ich priatelia užívajúci marihuanu sú stále ľudia, ktorí „im vyhovujú najlepšie“, a to aj teraz, keď sú čistí. Ľudí, ktorí marihuanu neužívajú, môžu vnímať ako menej podporujúcich ich osobné hodnoty, ako nudnejších alebo ako ľudí, ktorým chýba „vtip, lojalita a úroveň zrelosti“. To dokazuje, že pri snahe podporovať zdravý životný štýl by mala byť prioritou otázka, ako zostať váženým členom vlastnej sociálnej skupiny.

Preto na zavedenie trvalých zmien potrebujeme, aby ľudia rozvíjali pozitívne sebaprezentácie, v ktorých ich budúce „ja” vykonáva nové, zdravé správanie v súlade s ich vlastnými dôležitými hodnotami, ako aj so sociálnym prostredím.

Praktické odporúčania

  1. Správanie má priamy význam pre skúsenosť a sebaobraz. Povzbudzujte ľudí, aby tvorivo premýšľali o tom, kým sa môžu stať, napríklad vytvorením náladových koláží (obsahujúcich obrázky, symboly, poznámky) so svojim ideálnym, ale aj naopak, s obávaným, negatívnym budúcim „ja”.
  2. Nájdite spôsoby, ako je možné rýchlo si v mysli vyvolať sebaobrazy spojené s novým, zdravým  správaním v kritických okamihoch, ako je túžba alebo pokušenie. Napríklad umiestnite spomínané koláže so sebaobrazmi na úvodnú obrazovku počítača alebo smartfónu, aby pripomínali, prečo sa človek skutočne chce zmeniť.
  3. Pomôžte ľuďom začleniť svoje nové správanie do spoločenského kontextu, ktorý si vážia, napríklad praktizovaním prijateľných spôsobov odklonu od skupinovej normy. Napríklad, keď sa ponúkne alkohol, dá sa zdvorilo odpovedať: „naozaj si to vážim, ale nie, ďakujem, dnes už som mal“, alebo zahrňte zdieľané puto: „Ďakujem, vždy na mňa myslíš, si naozaj dobrý priateľ. Ako sa v poslednej dobe držíš?“.

Translated by Michal Dankulinec