Leah Avery – Teesside University, VB.
Cukrovka 2. typu sa predtým považovala za postupne sa zhoršujúcu chorobu s nevyhnutnou potrebou inzulínovej terapie, avšak výskum zmeny životného štýlu spochybňuje túto pesimistickú prognózu. S pokračujúcim nárastom prevalencie cukrovky 2. typu sa objavujú ďalšie dôkazy, ktoré ukazujú, aká dôležitá je úloha jedla a zmeny stravovania,aby sme tento stav úspešne zvládli.
Diétne prístupy sa dajú zväčša rozdeliť na dva. Tie, ktoré sa zameriavajú na to, čo jeme (napr. sacharidy), aby optimalizovali metabolizmus a glykemickú kontrolu pomocou pomalého a stabilného chudnutia. Ostatné, ktoré sa zameriavajú na konzumované množstvo, napríklad nízkokalorická strava zahŕňa výrazné energetické obmedzenie energetického príjmu. Ide o rýchle chudnutie.
- Diéta s nízkym príjmom sacharidov (low-carb)
Predtým sa odporúčalo, aby ľudia s cukrovkou typu 2 udržiavali stravu s nízkym obsahom cukru a prijímali potraviny bohaté na sacharidy, pretože sa verilo, že tieto potraviny uvoľňujú cukor do krvi postupne. Teraz vieme, že veľa potravín bohatých na sacharidy uvoľňuje cukor do krvi rýchlejšie ako sladké jedlá. Napriek tomu prístup s nízkym obsahom cukru / vysokým obsahom sacharidov stále mnoho ľudí s cukrovkou 2. typu dodržiava a tento prístup môže zabrániť účinnej glykemickej kontrole a je potrebné sa mu vyhnúť.
Súčasné dôkazy naznačujú potrebu podporiť ľudí s cukrovkou 2. typu, aby znížili príjem sacharidov a rozhodli sa pre iné potraviny. Mali by rozoznávať, ktoré potraviny majú vysoký obsah sacharidov a merať ich príjem v priebehu určitého času (táto praktická stratégia sa označuje ako sebamonitorovanie). Potom by mal byť pacient podporovaný v znižovaní príjmu sacharidov stanovením cieľov a vypracovaním akčných plánov (kedy, kde a ako znížia obsah sacharidov) a zvládacích plánov, ako prekonať všetky prekážky. Je potrebné pomôcť pacientom vypracovať konkrétne plány, čo robiť, keď narazí na prekážku (napr. na pokušenie dať si občerstvenie bohaté na sacharidy v práci). Dôkazy podporujúce zníženie príjmu sacharidov na úspešné zvládnutie cukrovky typu 2 podporou chudnutia sa množia, pričom prístupy s nízkym obsahom sacharidov vedú k lepším výsledkom ako mierne diéty s obsahom sacharidov.
Každý pacient je však jedinečný, čo predstavuje výzvu pre hľadanie optimálneho príjmu sacharidov a s tým spojených možností výberu stravy. Napríklad jednotlivci majú svoju vlastnú osobnú hladinu tolerancie k sacharidom, t. j. koľko sacharidov môžu zjesť, kým to negatívne ovplyvní ich hmotnosť a kontrolu glykémie. Prahová hodnota osobného tuku funguje podobným spôsobom, to znamená, že niektorí ľudia s cukrovkou 2. typu musia chudnúť, aby úspešne zvládli svoje glykemické hladiny, zatiaľ čo iní môžu dosiahnuť glykemickú kontrolu pri menšom schudnutí. Okrem toho u niektorých ľudí vzniká cukrovka typu 2 s oveľa nižším indexom telesnej hmotnosti (BMI) ako u iných a osobná prahová hodnota tuku môže čiastočne vysvetliť prečo. To, kde sa pacientovi ukladá tuk (tj. predovšetkým v orgánoch a okolo nich alebo okolo vonkajších okrajov tela) a jeho osobná hranica tuku definujú a vysvetľujú niektoré rozdiely v reakcii na stravu. Môže to tiež ozrejmiť, prečo diéty fungujú pre niektorých, ale nie pre druhých. Je užitočné oznámiť tieto informácie pacientom s cieľom poskytnúť vysvetlenie, prečo by prístup, ktorý si vybrali, pre nich nemusel fungovať.
- Nízkokalorická diéta
Toto je potenciálny prostriedok na veľkú zmenu pre ľudí s novodiagnostikovanou (do 6 rokov) cukrovkou 2. typu. Nízkokalorická diéta vyvoláva rýchle chudnutie, vďaka ktorému sa cukrovka 2. typu dostane do remisie (nediabetický stav a už sa nepoužívajú antidiabetiká). Zahŕňa to konzumáciu nízkoenergetickej náhrady stravy (po dobu 12 až 20 týždňov), ktorej cieľom je dosiahnuť cieľ úbytku hmotnosti 15 kg. Nasleduje opätovné zavedenie potravín (2 až 8 týždňov) a podpora zdravého správania od zdravotníckeho pracovníka (napr. zdravotnej sestry) na udržanie chudnutia. Rozsiahla štúdia tejto diéty zistila, že takmer polovica účastníkov dosiahla remisiu cukrovky po 1 roku. Nedávno publikovaný výskum ukázal, že tieto účinky je možné udržať po dobu 2 rokov.
Aký stravovací prístup je však účinnejší? Odpoveď je úplne jednoduchá: tá, ktorej sa môžu pacienti držať, a ktorá pre nich funguje najlepšie. Pacienti budú mať osobné preferencie a postoje spojené s možnosťami zmeny stravovania, ktoré budú ovplyvnené ich motiváciou pri chudnutí. Niektorí budú uprednostňovať nízkokalorickú stravu, aby rýchlo schudli a vyhli sa progresii k inzulínovej liečbe. Počiatočná fáza diéty zabráni nutnosti premýšľať o výbere jedla a príprave jedla. Iní môžu uprednostniť prístup s nízkym obsahom sacharidov, pretože sa chcú naučiť variť zdravé jedlá, postupne chudnúť a meniť spôsob stravovania dlhodobo. Tento prístup tiež znamená jesť jedlo počas celého obdobia a nie výrobky nahrádzajúce jedlo.
Ako majú odborníci určiť správny stravovací prístup pre pacientov s cukrovkou 2. typu a následne im poskytnúť primeranú podporu?
Praktické odporúčania
1) Je dôležité, aby odborníci boli sprostredkovateľmi a nie inštruktormi. Nerozprávajte pacientom, aký stravovací prístup by bol pre nich vhodný. Snažte sa porozumieť ich osobným motiváciám pri chudnutí, minulým skúsenostiam, preferenciám stravovacieho prístupu a prekážkam pri zmene stravovania.
2) Poskytnite pacientom informácie založené na dôkazoch, ktoré im pomôžu pochopiť, čo by museli robiť / naučiť sa pri každom stravovacom prístupe (napr. pozrite si informácie o nízkokalorickej diéte a nízkosacharidovej diéte v Diabetes UK). To by malo obsahovať podrobné informácie o vlastnostiach každého stravovacieho plánu vrátane možných vedľajších účinkov, ktoré môžu očakávať, a vedomostí a zručností, ktoré je potrebné získať, aby sa dostavil úspech.
3) Spýtajte sa otvorené otázky, aby ste u pacientov uprednostnili konkrétny stravovací plán, motiváciu pri chudnutí a prekážky pri zmene stravovania:
* Ktorej možnosti by ste sa držali s väčšou pravdepodobnosťou?
* Čo dúfate, že dosiahnete chudnutím?
* Čo by vám mohlo zabrániť držať sa zvolenej stravy?
4) Povzbuďte pacientov, aby hľadali sociálnu podporu, napríklad majú partnera, člena rodiny alebo priateľa, ktorý by im mohol poskytnúť emocionálnu a praktickú podporu?
5) V prípade potreby poskytnite pozitívne posilnenie. To môže zahŕňať poskytnutie pozitívnej spätnej väzby o akomkoľvek úsilí, ktoré pacient vyvinie pri zmene stravovania (napr. za vypracovanie podrobných plánov zmeny stravovania); akékoľvek úspechy (t. j. skutočné zmeny stravovania v priebehu niekoľkých dní alebo týždňov); a pozitívne komentovanie priaznivého dopadu týchto zmien na váhu a glykemickú kontrolu (t. j. akékoľvek merateľné zmeny).
Preložil Michal Dankulinec
