Ako nadhodiť tému hmotnosti v rámci konzultácie

Autor: Jane Ogden, University of Surrey, UK

Hovoriť o hmotnosti v rámci konzultácie je chúlostivý problém. Niektorí pacienti môžu byť otrávení, keď počujú slová „mohli by ste schudnúť“ zakaždým, keď navštívia kliniku: bez ohľadu na to, či prišli kvôli bolesti v krku, výteru z krčku maternice alebo možnému srdcovému problému. Môžu zažívať celoživotný pocit stigmatizovania ľuďmi z lekárskeho prostredia, mnohí to vnímajú tak, že veľkosť ich tela je všetko, čo iní vidia. Pre mnohých je to takto, ale iní, ktorí nikdy nepovažovali svoju váhu za problém, sa môžu uraziť alebo prekvapiť, ak je otázka vyššej hmotnosti spomenutá. Niektorí ľudia jednoducho nechcú počuť túto správu a vytesnia to, mysliac si „čo vy viete – ste chudý / tučný / príliš mladý / príliš starý“ alebo „veda sa vždy mýli“. Preto, keď chceme človeka s nadváhou upozorniť na tento problém, musíme dávať pozor,  „kedy“, „ako“ a „čo“ v komunikáci použijeme.

(more…)

Sebaúčinnosť: Viera, ktorá umožňuje ľuďom zmeniť svoj životný štýl

Autori: Ralf Schwarzer, Freie Universität Berlin, Nemecko a SWPS University of Social Sciences and Humanities, Poľsko

Zmeniť správanie môže byť často žiaduce, ale aj ťažké. Napríklad, prestať fajčiť, začať jesť zdravo a dodržiavať režim cvičenia, to všetko si vyžaduje motiváciu, úsilie a vytrvalosť. Pri zmene správania zohrávajú úlohu mnohé psychologické faktory, jeden z najdôležitejších je sebaúčinnosť.

Čo je to sebaúčinnosť a čo spôsobuje?

Zistili ste niekedy, že je ťažké sa zdržať pitia alkoholu pri stolovaní? Hoci môžete byť presvedčený, že nie je správne piť, je ťažké sa kontrolovať. Tento pocit obtiažnosti naznačuje nízku sebaúčinnosť v snahe abstinovať od alkoholu. Sebaúčinnosť je množstvo osobnej kontroly nad našim správaním, ktorú očakávame v ťažkých situáciách. Je to optimistická viera v naše vlastné schopnosti riešiť nové alebo náročné výzvy. Ak budeme mať silnú vieru, že môžeme zvládnuť nadchádzajúcu úlohu (t. j. mať vysokú sebaúčinnosť), potom bude  pravdepodobnejšie, že na nej budeme pracovať. Ak sme presvedčení, že dokážeme prekonať blížiacu sa hrozbu alebo výzvu (napr. skúšku), potom je pravdepodobnejšie, že sa k tejto výzve postavíme čelom, ako že sa jej vyhneme. Naopak, ak máme o sebe pochybnosti, (t. j. nízku sebaúčinnosť), možno zaváhame. Sebaúčinnosť teda riadi zmeny správania a podporuje optimálne fungovanie.

Čo nám hovorí výskum v oblasti zmeny zdravotného správania?

Z prieskumov vyplýva, že vysoká sebaúčinnosť predznamenáva zapojenie sa do viacerých dôležitých foriem so zdravím súvisiaceho správania, vrátane odvykania od fajčenia cigariet, kontroly hmotnosti, antikoncepcie, nadmerného požívania alkoholu, konzumácie ovocia a zeleniny, používania dentálnej nite a cvičenia. Okrem toho intervenčné štúdie naznačujú, že zvyšovanie sebaúčinnosti vedie k zlepšeniu správania (napr. stravovacích návykov a fyzickej aktivity). Tieto zistenia spoločne naznačujú, že jednotlivci potrebujú určité množstvo sebaúčinnosti, aby mohli podstupovať dôležité so zdravím súvisiace návyky a dosiahnuť požadované výsledky (napr. úbytok hmotnosti).

Keďže je sebaúčinnosť zjavne dôležitá pri vedení ľudí k zmene správania, vyvstávajú dve kľúčové otázky. Ako môžeme zistiť, či má niekto vysokú alebo nízku sebaúčinnosť? A čo môžeme urobiť pre zvýšenie sebaúčinnosti, keď je nízka?

Ako môžeme hodnotiť úroveň vlastnej účinnosti?

Najbežnejším spôsobom je požiadať jednotlivcov, aby sa vyjadrili k určitým vyhláseniam. Navrhovaným pravidlom pre hodnotenie sebaúčinnosti v rámci špecifického správania je: „Som presvedčený, že môžem … (vykonať činnosť), aj keď … (prekážka). Príkladom sebaúčinnosť hodnotiaceho vyhlásenia je: „Som si istý, že môžem vynechať dezerty, aj keď ich moja rodina aj naďalej konzumuje.“ Pre meranie sebaúčinnosti všetkých druhov so zdravím súvisiaceho správania boli vyvinuté škály. Tu a tu nájdete niekoľko krátkych meracích nástrojov na posúdenie sebaúčinnosti pre zdravé stravovanie, cvičenie, používanie krému na opaľovanie, dentálnych nití, hygienu rúk a konzumáciu alkoholu. Pri hodnotení sebaúčinnosti je dôležité poznamenať, že nízka sebaúčinnosť pre jedno správanie neznamená nízku sebaúčinnosť pre iné správanie. Sebaúčinnosť by sa preto mala hodnotiť vo vzťahu ku konkrétnemu správaniu.

Ako môžeme zvýšiť sebaúčinnosť?

Väčšina intervencií na zlepšenie sebaúčinnosti sa týka štyroch zdrojov informácií, ktoré tvoria hierarchiu. Po prvé, na vrchole tejto hierarchie sa môžu presvedčenia o sebaúčinnosti zlepšiť prostredníctvom osobného úspechu. Na podporu takýchto skúseností môžete viesť klientov k vykonaniu malých krokov, ktoré sa dajú ľahko úspešne vykonať. Potom môžete poskytnúť pozitívnu spätnú väzbu na posilnenie tejto skúsenosti a povzbudiť osobu, aby zvládla aj ďalšie, náročnejšie kroky. Takto odstupňované úlohy môžu byť užitočné v klinických podmienkach, ako je napríklad fyzioterapia (napr. postupná náročnosť cvičení na rovnováhu a silu), alebo kognitívno-behaviorálna terapia fóbií.

Druhým zdrojom sebaúčinnosti je sprostredkovaná skúsenosť alebo pozorovanie druhých. Keď sú jednotlivci svedkami toho, že iní ľudia (im podobní) úspešne zvládajú ťažkú situáciu, spoločenské porovnanie a napodobnenie správania môže posilniť presvedčenia o sebaúčinnosti. Predstavte si, že ste v procese odvykania od fajčenia, ale váš partner nedokáže prestať kvôli nízkej sebaúčinnosti. Pokúste sa teda zvýšiť sebaúčinnosť svojho partnera tým, že s ním prejdete malé kroky, odhalíte svoje vlastné prekážky a pokusy o vyrovnanie sa s odvykaním, predvediete, ako prekonávate túžbu po cigarete, vyjadrujete svoje optimistické presvedčenie atď. Tým, že budete sebaúčinným a sebaodhaľujúcim vzorom vo vyrovnávaní sa so situáciou, môžete podstatne pomôcť: môžete zvýšiť sebaúčinnosť u niekoho iného, keď komunikujete otvorene, ako sa vyrovnať s túžbou a ako zvládate rôzne náročné situácie, kde sa pokušenia zdajú byť neodolateľné.

Po tretie, a menej účinne, vieru v sebaúčinnost môžete zmeniť aj prostredníctvom slovného presviedčania. Môžete napríklad ubezpečiť svojich klientov, že môžu dodržiavať náročný nový diétny režim, pretože sú schopní a vedia plánovať. Alebo by ste mohli povedať osobe, že má všetko, čo je potrebné na to, aby uspeli v čomkoľvek, v čom sa snažia. Tieto typy presviedčania môžu posilniť sebaúčinnosť pre úspešné zvládnutie úlohy.

Štvrtý zdroj, vnímanie a interpretácia fyziologického nabudenia, je menej dôležitý pri zásahoch do so zdravím súvisiaceho správania. Je však možné zamerať sa na tento zdroj sebaúčinnosti prípravou klientov na potenciálne fyziologické nepohodlie pri začatí zmeny v správaní súvisiaceho so zdravím (túžba po cigarete počas pokusov prestať fajčiť, bolesti svalov po cvičení atď.), čo môže pomôcť znížiť pravdepodobnosť skorého zlyhania.

V súhrne, sebaúčinnosť je zmysluplná a zmeniteľná viera, ktorá je dôležitá pre začatie a udržanie so zdravím súvisiaceho správania. Keď je sebaúčinnosť nízka, kroky na jej zvýšenie môžu pomôcť ľuďom zmeniť svoje správanie.

Praktické odporúčania:

  • Zhodnoťte sebaúčinnosť. V rozhovore s pacientom alebo klientom o možnej zmene so zdravím súvisiaceho správania, zhodnoťte ich sebaúčinnosť pre žiadanú zmenu. To možno urobiť pomocou dotazníka alebo pýtaním sa na ich sebadôveru v aplikácii nového správania v špecifických ťažkých situáciách.
  • Zasiahnite, aby ste zvýšili sebaúčinnosť. Ak má jednotlivec nízku sebaúčinnosť, skúste tieto stratégie na zvýšenie sebaúčinnosti v zmene správania:
    • Podporujte získanie skúseností so zvládnutím. Pracujte s človekom na členení jeho snáh o zmenu tak, aby čo najskôr a často zažívali malé úspechy s novým správaním.
    • Nájdite sprostredkované skúsenosti. Používajte na mieru šité príbehy iných alebo pomáhajte človeku nájsť a stotožniť sa so vzormi (podobnými sebe), ktoré mali úspech s novým správaním.
    • Presviedčajte. Dajte človeku vedieť, že veríte v jeho schopnosti a že majú v sebe to, čo treba na zmenu.

[ preložil Michal Dankulinec ]

Rozprávanie príbehov o starostlivosti o druhých

Irina Todorova, Health Psychology Research Center, Sofia, Bulharsko

Starostlivosť o starnúcich blízkych, ktorých zdravie je už pravdepodobne veľmi krehké, môže byť komplikovaný a mätúci zážitok, ktorý je uspokojujúci aj frustrujúci. Lekárska veda pomáha ľuďom žiť dlhšie, zdravšie a v niektorých prípadoch môže spomaliť kognitívny pokles, ktorý často prichádza s vekom. Spôsob, akým sa rodiny starajú o starších členov, ako aj význam starnutia, demencie a opatrovateľskej starostlivosti sa v jednotlivých kultúrnych kontextoch líšia. Väčšina ľudí starne doma ako právoplatný členovia svojich komunít, čo má psychosociálne výhody pre staršiu osobu, ako aj pre rôzne generácie rodinných príslušníkov. Starostlivosť o ľudí s klesajúcim zdravotným stavom je zároveň sprevádzaná fyzickou námahou, psychickou námahou, zármutkom súvisiacim s pretrvávajúcou stratou a možnými finančnými problémami opatrovateľa.

(more…)

Motivácia a prvé kroky k fyzickej aktivite

Keegan Knittle, University of Helsinki, Fínsko

Tu je známy príbeh zo zariadenia primárnej starostlivosti: človek, ktorý by jednoznačne profitoval z fyzickej aktivity, príde na kliniku. Diskutujeme o jeho fyzickej (ne)aktivite, a nakoniec, hovorí, že jednoducho nie je motivovaný k zmene. Čo sa dá robiť? Ako môžeme motivovať niekoho takého, aby aspoň zvážil zmenu svojho správania k lepšiemu? Alebo ešte lepšie, ako mu môžeme pomôcť vytvoriť ten správny úmysel k tomu, aby bol aktívny?

(more…)

Intervencie pozitívnej psychológie v práci

Alexandra Michel, Federal Institute for Occupational Health and Safety, Nemecko Annekatrin Hoppe,, Humboldt Universität, Nemecko

Zamestnanci trávia hlavnú časť svojho bdelého času v práci. Nie je preto prekvapením, že znižovanie nárokov a zvyšovanie dostupných zdrojov (napr. autonómia, sociálna opora, sebaúčinnosť) v práci sú dôležité pri podpore rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, životnou pohodou a zdravím zamestnancov. V posledných rokoch výskum skúmal nielen spôsoby, ako zmierniť negatívne dôsledky pracovného stresu, ale aj spôsoby ako podporiť existujúce zdroje na zlepšenie pracovnej pohody. Najmä zavedenie pozitívnych psychologických intervencií na pracovisku je novou cestou v oblasti pracovnej psychológie zdravia. Intervencie pozitívnej psychológie sa zameriavajú na budovanie zdrojov a na predchádzanie ich možnej straty, pričom zahŕňajú aktivity, ktorých cieľom je vytvárať pozitívne pocity, správanie a myšlienky. V tomto blogovom príspevku zdôrazňujeme tri prístupy, ktoré pomôžu zamestnancom budovať svoje zdroje a podporovať pracovnú pohodu.

(more…)

Rozhovor s pacientom: Čo lekár hovorí a čomu pacient zjavne nerozumie

Anne Marie Plass, Univerzitné Medicínske Centrum v Göttingene, Nemecko

Pred nejakým časom sa známa dermatologička, ktorá pracuje ako špecialistka na psoriázu (chronické kožné ochorenie) v univerzitnej nemocnici, sťažovala na mnohých pacientov, ktorí nedodržiavajú liečbu napriek tomu, že mali stanovený spoločný cieľ na základe zdieľaného spoločného rozhodovania s ňou ako s ich lekárkou.

(more…)

Čo sa stane s liekmi, keď idú domov?

Kerry Chamberlain, Massey University, Auckland, Nový Zéland

Čo robia ľudia s liekmi, keď prídu domov? Dať odpoveď na túto otázku sa doteraz pokúsil len obmedzený výskum. A to aj napriek tomu, že je táto téme veľmi dôležitá – väčšina liekov sa spotrebúva doma pod kontrolou spotrebiteľa. Predpísané lieky sú regulované, ale ako náhle sú predpísané a vyzdvihnuté, je možné len predpokladať, že sa užívajú podľa pokynov. Ľudia tiež môžu siahnuť po a používať širokú škálu voľnopredajných liekov (napr. na úľavu od bolesti), alternatívne lieky (napr. homeopatické prípravky) a iné prípravky súvisiace so zdravím, ktoré ako lieky pôsobia v omnoho menšej miere (napr. probiotické nápoje). Treba však poznamenať, že prístup ku všetkým formám liekov sa medzi jednotlivými krajinami značne líši.

(more…)

Ako si stanoviť ciele, ktoré budú fungovať?

 

Tracy Epton, University of Manchester, Veľká Británia

Stanovovanie si cieľov je populárna technika

Existuje mnoho rôznych techník, ktoré možno použiť na zmenu správania (93 podľa aktuálneho zoznamu!). Stanovenie si cieľa je dobre známa technika, ktorú väčšina ľudí už niekedy použila. Používajú ju charitatívne organizácie (napr. Alcohol Concern, charitatívna organizácia vo Veľkej Británii, požiadala ľudí o stanovenie si cieľa prestať v januári piť), je súčasťou komerčných programov na zníženie telesnej hmotnosti a nájdete ju dokonca aj v aplikáciách pre fitness. Jeden nedávny prehľadový článok skúmal 384 overovaní účinnosti stanovenia si cieľa v rôznych oblastiach, aby zistil, či naozaj funguje, aké typy cieľov fungujú najlepšie a či nastavenie cieľov funguje pre všetkých.

(more…)

Seba-regulácia – pd teórie k praxi: ako podporovať svojich pacientov pri dosahovaní ich cieľov na ceste k zmene

Stan Maes & Véronique De Gucht, Leiden University, Holandsko

V priebehu posledných desaťročí sa úloha jednotlivcov v systéme zdravotnej starostlivosti vyvíjala od “dodržiavania lekárskych režimov”, čo naznačuje poslušnosť; k “seba-manažmentu”, čo označuje zodpovednosť za kontrolu vlastného zdravia alebo choroby. To nedávno pokročilo ešte ďalej k myšlienke “seba-regulácie”, systematického procesu, ktorý zahŕňa stanovenie osobných cieľov týkajúcich sa zdravia a riadenia správania na dosiahnutie týchto cieľov. Na ilustráciu neustáleho procesu seba-regulácie sme si vybrali starobylý symbol “ouroboros” (t. j. had pojedajúci si vlastný chvost), ktorý sprevádza tento blogový príspevok.

(more…)

Viac sa hýbme a menej seďme v práci: a hlavne len neseďme hovoriac o tom

Stuart Biddle, University of Southern Queensland, Australia

Píšem tento blog na Valentína! Charita pre podporu zdravia v Austrálii, Bluearth, priniesla niekoľko zábavných videí, ktoré vás povzbudzujú k tomu, aby ste používali svoju stoličku menej tým, že sa s vašou stoličkou rozídete (rovnako ako keď sa rozchádzate so svojím partnerom či partnerkou, pozrite si videá tu). Takže o čo tu ide? V podstate o zmenu v spôsobe, akým pracujú mnohí z nás. Sedíme príliš veľa a to sa pre naše zdravie ukázalo ako veľmi zlé. Veľa ľudí jazdí do práce autom, sedí pri stole väčšinu dňa, ide domov a znova sedí pred televízorom alebo počítačom neskoro do večera. Pracovisko je preto zrelé na zmenu správania, ktoré naše zdravie ovplyvňuje. Čo ale je s takým zabehaným správaním, ako je sedenie, silnými sociálnymi normami, ako aj návrhy usporiadania nášho prostredia, ktoré podporujú menej pohybu spolu s komfortným a obohacujúcim sedením, môžeme spraviť?

(more…)