Zostať doma a zostať v pohode

Dr Federica Picariello a Prof Rona Moss-Morris, King’s College Londýn, Spojené kráľovstvo  

V priebehu niekoľkých týždňov sa po celom svete dramaticky zmenil každodenný život a našej budúcnosti sa chopila neistota súvisiaca s pandémiou COVID-19. Okrem okamžitej a naliehavej potreby spomaliť šírenie COVID-19 rýchlymi a rozsiahlymi zmenami v správaní (tj sebaizoláciou, sociálnym odstupom a karanténou) je potrebné zvážiť vplyv týchto opatrení na duševnú a fyzickú pohodu, aby sa aj v tejto oblasti uskutočnil včasný zásah a zmiernili sa ich dlhodobé následky.

(more…)

Ako si dlhodobo udržať zdravie?

Dominika Kwasnicka, SWPS University, Poland and Curtin University, Australia

Konečným cieľom programov podpory zdravia je podporovať dlhotrvajúce zmeny v oblasti zdravia. Zdravotnícki pracovníci môžu v tomto procese zohrávať kľúčovú úlohu a pomáhať pacientom zlepšovať ich zdravotné výsledky a udržiavať zmeny správania. Vieme, že zmenu so zdravým súvisiaceho správania je ťažké iniciovať a môže byť ešte náročnejšie si ju z dlhodobého hľadiska udržať. Jednou z veľkých otázok v psychológii zdravia je, prečo je udržiavanie zmeny také náročné.

Aby sme túto otázku zodpovedali, naša výskumná skupina sa zamerala na teórie, ktoré vysvetľujú, ako sa ľudia menia a následne si udržujú pozitívne so zdravým súvisiace zmeny, ako je prestať fajčiť a byť aktívnejší. Identifikovali sme 100 teórií, ktoré vysvetľujú, ako ľudia menia svoje správanie a udržiavajú tieto zmeny. Dobrou správou pre ľudí venujúcich sa podpore zdravia je, že 100 teórií možno zhrnúť do piatich kľúčových tém, ktoré je potrebné riešiť, aby sa táto dlhotrvajúca zmena dosiahla.

(more…)

Prestaň byť pštrosom! Benefity pomáhania ľuďom s monitorovaním ich pokroku

Thomas L. Webb, Department of Psychology, The University of Sheffield, UK

Ako sa vám darí dosiahnuť váš cieľ znížiť množstvo cukru, ktoré jete a schudnúť 10 kg? Je pravdepodobné, že to naozaj neviete – alebo dokonca nechcete vedieť. V takýchto situáciách majú ľudia tendenciu správať sa ako pštrosy a strkať hlavu do piesku, pričom sa zámerne vyhýbajú alebo odmietajú informácie, ktoré by im pomohli sledovať napredovanie smerom k ich stanovenému cieľu. Výskum tohto „problému pštrosov“ naznačuje, že ľudia často nesledujú svoj pokrok, čiastočne preto, že to môže spôsobiť, že budú mať zo seba zlý pocit – napríklad si uvedomia, že vážia viac, než dúfali, a že stále konzumujú príliš veľa cukru. Teória a dôkazy však naznačujú, že sledovanie pokroku pomáha ľuďom identifikovať nezrovnalosti medzi ich súčasným a želaným stavom, ktoré si vyžadujú akciu. Z toho vyplýva, že vyhýbanie sa monitorovaniu sťažuje identifikáciu potreby konať a najvhodnejšieho spôsobu, ako to urobiť. Problém pštrosov preto predstavuje pre zdravotníckych pracovníkov príležitosť pomôcť ľuďom sledovať ich pokrok a využiť výhody, ktoré z toho plynú. Možno nie je prekvapujúce, že sme našli dobrý dôkaz, že nabádanie ľudí, aby sledovali svoj pokrok, pomáha ľuďom dosahovať ciele v rôznych oblastiach. (more…)

Postrehy behaviourálnych vied k pandémii COVID-19

Shane Timmons, Economic and Social Research Institute, Írsko

Vlády na celom svete sa zmobilizovali, aby sa pokúsili kontrolovať šírenie nového koronavírusu. Pre ich úspech bude životne dôležité správanie jednotlivcov. My – Oddelenie behaviorálneho výskumu v Inštitúte pre ekonomický a sociálny výskum v Dubline – spolupracujeme s írskym Ministerstvom zdravotníctva, aby sme im pomáhali pri ich reakcii na pandémiu COVID-19. V rámci tejto práce sme preštudovali viac ako 100 vedeckých prác a začali sme testovať spôsoby, ako čo najlepšie komunikovať s verejnosťou relevantné rady a informácie. V našom prehľade sa zameriame na literatúru týkajúcu sa troch kľúčových oblastí, ktoré tvorili základ šírených informácií vo viacerých krajinách: umývanie rúk, dotýkanie sa tváre a izolácia. Venovať sa budeme aj informáciám o tom, ako motivovať užitočné správanie a efektívne komunikovať v prípade krízy.

(more…)

Dôležitosť hodnotenia stratégií zvládania klientov

Nadia Garnefski a Vivian Kraaij, Oddelenie klinickej psychológie, Univerzita v Leidene, Holandsko

„Rob sa práve dozvedel, že má HIV (negatívna udalosť). Myslí si, že je za to zodpovedný (trpí pocitom viny) a vyhýba sa svojim priateľom (stiahnutie sa). Táto situácia ho robí smutným. Keď sedí doma, nemôže prestať premýšľať o svojich pocitoch (ruminácia)a je presvedčený, že to, čo sa mu stalo, je úplná katastrofa (katastrofizovanie). Pretože sa cíti smutne, má málo energie. V dôsledku toho stiahne ešte viac. To ho robí ešte smutnejším. Týmto spôsobom je Rob vtiahnutý do zostupnej špirály.“

(more…)

Sú vaši klienti defenzívni? Ak áno, pomôcť môže sebapotvrdenie.

Peter Harris a Ian Hadden, Výskumná skupina pre štúdium sebapotvrdenia, Univerzita v Sussexe, Veľká Británia

Už ste sa niekedy zdráhali čeliť niečomu, čo by ste radšej ignorovali? Možno máte radi niečo čo je pre vás zlé, možno jete príliš často, alebo máte tendenciu vyhýbať sa zdravotným kontrolám? Nie ste sami. Väčšina z nás si myslí, že sme vo všeobecnosti celkom rozumní a kompetentní ľudia. Takže priznať, že niečo, čo robíme, nie je skutočne rozumné alebo kompetentné, môže byť náročné. Vďaka tomu môžeme byť dosť zruční v odolávaní informáciám, ktoré nechceme počuť.

(more…)

Stať sa svojim „lepším ja“ ako dôvod na zmenu správania

Autori: Winifred Gebhardt, Univerzita v Leidene, Holandsko

Asi pred deviatimi rokmi som sa stala cez noc vegetariánkou. V románe, ktorý som čítala, hlavná postava vysvetlila, že nemôže jesť nič, „v čom niekedy bilo srdce“. Týchto pár slov ma zasiahlo ako blesk. Uvedomila som si, že presne takto som sa cítila. Okamžite som prestala jesť mäso a ryby a odvtedy som nemala problém držať sa tejto novej stravy. Nové správanie sa dokonale prispôsobilo „osobe, ktorou som“.

Na druhej strane, v minulosti som pravidelne chodila behávať a mohla som ľahko zabehnúť sedem kilometrov. Nikdy som sa však nepovažovala za „športového človeka“ a vždy, keď sa vyskytla prekážka, napríklad choroba, som sa rád uchýlila k vylihovaniu na gauči. Teraz sa už nesnažím byť „športová“, ale snažím sa počas dňa chodiť pešo, ak je to čo len trochu možné. Považujem sa za „aktívnu osobu“.

(more…)

n=1 štúdie: Čo môžeme zistiť analýzou jedného prípadu?

Autori: Marie Johnston a Derek Johnston, Univerzita v Aberdeene, Škótsko

Odborníci často hľadajú odpoveď na problém, ktorý sa týka jednej osoby, jedného zdravotníckeho tímu, jednej nemocnice alebo jedného regiónu atď. Napríklad môže byť dôležité vedieť, ako často obézny človek maškrtí, kedy a kde si zaje a či stres situáciu zhoršuje. Alebo možno budete chcieť zistiť, ako často členovia zdravotníckeho tímu vynechávajú hygienu rúk, či je to horšie, ak majú nedostatok personálu a či to môžu vylepšiť príkazové tabule na oddeleniach. Alebo môžete skúmať zdroje chybných diagnóz a rozhodnutí, aby ste zistili, či sú častejšie na niektorých oddeleniach alebo u niektorých zamestnancov. Alebo na úrovni určovania zásad by mohlo byť užitočné preskúmať, či nové nariadenie, napríklad zákaz fajčenia na verejných miestach, ovplyvnilo mieru fajčenia.

Môžete sa pokúsiť odpovedať na tieto otázky tak, že sa ľudí spýtate, čo si myslia alebo pamätajú, ale bolo by lepšie sa opýtať alebo pozorovať práve v kritických časoch a miestach, aby sa predišlo problémom so zaujatosťou a zabudnutím. Najnovšie technologické pokroky, ako napríklad digitálne monitorovanie pomocou smartfónov, uľahčujú sledovanie toho, čo sa deje v reálnom čase, a štúdia n=1 môže byť odpoveďou na vašu otázku.

Štúdie n=1 sú vhodné vtedy, keď sa problém dá opakovane posudzovať, aby sa mohla preskúmať zmena v čase. Potom je možné opísať problém a preskúmať, či je za určitých podmienok zlepšuje alebo zhoršuje. Alebo je možné zaviesť nový zásah alebo liečbu a posúdiť, či má navrhovaný účinok.

Najjednoduchšie vyhodnotenie zozbieraných údajov je pozorovanie trendov v grafe, ako je znázornené na obrázkoch nižšie. Toto je nevyhnutný krok v akejkoľvek analýze n=1 a môže to stačiť. Okrem toho existujú metódy štatistických analýz pre štúdie n=1. Stále sa vyvíjajú zložitejšie metódy (napr. metódy na hodnotenie dynamických zmien).

(more…)

Fyzická aktivita v staršom veku: koľko je dosť?

Anne Tiedemann, Univerzita v Sydney, Austrália

„Nedostatok pohybu ničí dobrý stav každej ľudskej bytosti, zatiaľ čo pohyb a metodické fyzické cvičenie ju zachovávajú a udržiavajú“… Platón, 400 pred nl.

Je už dlho známe, že urobiť telesnú aktivitu pravidelným zvykom je dôležité pre zdravie a pohodu. Správy o podpore zdravia sa však často zameriavajú na deti a mladých ľudí, pričom sa menej sústreďujú na význam fyzickej aktivity u ľudí vo veku 65 rokov a viac. Starší vek je však rozhodujúcim vekom na to, aby sa aktivita stala súčasťou každodenného života.

(more…)

Ako nadhodiť tému hmotnosti v rámci konzultácie

Autor: Jane Ogden, University of Surrey, UK

Hovoriť o hmotnosti v rámci konzultácie je chúlostivý problém. Niektorí pacienti môžu byť otrávení, keď počujú slová „mohli by ste schudnúť“ zakaždým, keď navštívia kliniku: bez ohľadu na to, či prišli kvôli bolesti v krku, výteru z krčku maternice alebo možnému srdcovému problému. Môžu zažívať celoživotný pocit stigmatizovania ľuďmi z lekárskeho prostredia, mnohí to vnímajú tak, že veľkosť ich tela je všetko, čo iní vidia. Pre mnohých je to takto, ale iní, ktorí nikdy nepovažovali svoju váhu za problém, sa môžu uraziť alebo prekvapiť, ak je otázka vyššej hmotnosti spomenutá. Niektorí ľudia jednoducho nechcú počuť túto správu a vytesnia to, mysliac si „čo vy viete – ste chudý / tučný / príliš mladý / príliš starý“ alebo „veda sa vždy mýli“. Preto, keď chceme človeka s nadváhou upozorniť na tento problém, musíme dávať pozor,  „kedy“, „ako“ a „čo“ v komunikáci použijeme.

(more…)