Barbara Mullan, Curtin University, Austrália

Rozsah problému

Každý rok po konzumácii kontaminovaných potravín ochorie každý desiaty človek na celom svete (približne 600 miliónov ľudí) a zomrie až 420 000 ľudí. Tam, kde sa tieto prípady vyskytujú, existujú obrovské geografické rozdiely, pričom najväčšiu záťaž na choroby prenášané potravinami nesú regióny Afriky, juhovýchodnej Ázie a východného Stredomoria (ďalšie podrobnosti o záťaži chorobami prenášanými potravinami podľa regiónov nájdete tu). Okrem týchto geografických rozdielov existujú obrovské rozdiely aj v typoch látok, ktoré sú zodpovedné za choroby prenášané potravinami (napr. vírusy, baktérie, parazity).

V reťazci potravinovej bezpečnosti existuje veľa článkov od „farmy po vidličku“. Aj keď v rámci pomoci poľnohospodárom, priemyselným odvetviam a reštauráciám sa robí mnoho preto, aby sa zariadila bezpečnosť ich potravín, účasť spotrebiteľov na bezpečnom zaobchádzaní s potravinami je často prehliadaná. Bezpečná manipulácia s potravinami je veľmi dôležitá, pretože predstavuje konečnú fázu prevencie chorôb prenášaných potravinami. Odhady toho, aký podiel otravy jedlom má pôvod v domácnosti, sa veľmi rôznia a pohybujú sa od 11 do 87%. Ako odborníci na psychológiu zdravia môžeme urobiť veľa pre to, aby sme zákazníkom pomohli minimalizovať riziko ochorenia na otravu jedlom v domácnosti.

Postupy prispievajúce k rozšíreniu otravy jedlom sú rôzne, ale Svetová zdravotnícka organizácia má päť kľúčových odporúčaní, ako jedlo udržiavať v bezpečí. Sú to:

1. Udržujte ruky a náradie čisté,
2. Oddeľte surové a varené jedlo (najmä pri návrate z trhu / obchodu a pri skladovaní v chladničke),
3. Potraviny dôkladne povarte,
4. Udržujte jedlo pri bezpečnej teplote (t. j. teplé jedlo horúce a studené jedlo studené)
5. Používajte bezpečnú vodu a suroviny.

Predpovedanie spotrebiteľského správania

Prvotné výskum úlohy spotrebiteľa sa sústredili na ich vedomosti ako na primárny vplyv na ich správanie. Systematické skúmanie našlo dôkazy o tom, že vedomosti nemusia nevyhnutne viesť k bezpečnému správaniu sa k potravinám. To platí aj pre iné so zdravím súvisiace správanie, ale vedomosti sú potrebné, aj keď nie dostatočné na zmenu správania, pretože to pomáha porozumieť aké je „ako“ a „prečo“ daného správania.

Aby výskumníci lepšie pochopili, aké ďalšie vplyvy môžu spotrebiteľom pomôcť pri bezpečnej manipulácii s potravinami, použili rôzne teórie, predovšetkým z psychológie. Zahŕňali teóriu plánovaného správania, teóriu ochraňujúcej motivácie a model so zdravím súvisiacich presvedčení. Nedávna prehľadová štúdia prehľad tohto výskumu zistil, že zámer, sociálne normy, sebaúčinnosť a zvyk sú dôležitými vplyvmi na bezpečné zaobchádzanie s potravinami pre spotrebiteľa, a dospel k záveru, že intervencie založené na týchto konštruktoch by boli pravdepodobne účinné na zlepšenie ich správania.

Intervencie zamerané na hygienu potravín

Ďalšia veľká prehľadová štúdia našla dôkazy o tom, že vzdelávacie intervencie boli účinné na zlepšenie bezpečnosti potravín v domácnosti. Existujú ale aj ďalšie účinné intervencie, ktoré sa okrem vzdelávania spotrebiteľov zameriavajú aj na psychosociálne konštrukty. Príkladom je intervencia založená na teórii plánovaného správania, ktorá bola úspešná pri zmene správania súvisiaceho s bezpečnou manipuláciou s potravinami. Táto intervencia poskytla vysokoškolským študentom informácie o bezpečnosti potravín a možných stratégiách, ako napríklad vypracovanie konkrétnych plánov, ktoré majú pomôcť zvýšiť vnímanú kontrolu svojho správania. Intervencia zvýšila vnímanú kontrolu nad vlastným správaním aj bezpečné zaobchádzanie s potravinami. Tieto zistenia naznačujú, že spotrebiteľom môžeme pomôcť tým, že ich poučíme o tom, ako sa správať pri manipulácii s potravinami bezpečne, a povzbudíme ich, aby si k tomu vypracovali konkrétne kroky (napr. naviesť ich diskusiou k rozhodnutiu použiť samostatné dosky na krájanie mäsa a zeleniny).

Ďalšia úspešná intervencia bola založená na teórii zvykov. Táto intervencia pomohla študentom vysokoškolského štúdia rozvinúť si návyk na dezinfikovanie utierky jej ohrievaním v mikrovlnke prostredníctvom informačného plagátu a poskytovaním pripomienok na vykonávanie takéhoto správania každé tri alebo päť dní. Správanie sa počas trojtýždňového testovacieho obdobia významne zvýšilo a udržalo sa aj po trojtýždňovom sledovaní. Tieto zistenia v praxi naznačujú, že by bolo užitočné poskytnúť klientom informácie o bezpečnosti potravín a tiež im pomôcť pri vytváraní návykov pre konkrétne správanie.

Stručne povedané, vyššie uvedený výskum naznačuje, že ako odborníci na psychológiu zdravia môžeme urobiť veľa pre to, aby sme našim klientom pomohli zapojiť sa do tohto zásadného správania v oblasti zdravia. Začína sa to vzdelávaním našich klientov o bezpečnosti potravín, pomáhame im cítiť sa sebaisto v ich schopnosť zapojiť sa do správania a tiež im pomáhame pri budovaní návykov.

Na záver je potrebné poznamenať, že zatiaľ čo všetci spotrebitelia sú vystavení riziku choroby z potravín, asi 25% populácie je vystavených vyššiemu riziku, vrátane tehotných žien, detí do 5 rokov, starších dospelých a ľudí so zníženou imunitou. Preto je dôležité, aby odborníci na psychológiu zdravia rozpoznali konkrétne príležitosti pre vyššie načrtnuté intervencie, napríklad keď majú ľudia chronické zdravotné ťažkosti, keď pracujú s rodičmi alebo staršími dospelými a keď ženy uvažujú o tehotenstve.

Praktické odporúčania

• Poučte ľudí, že bezpečnosť potravín začína v domácnosti a že dôležitými predchodcami správania sú úmysel, sociálne normy, sebaúčinnosť a zvyk.
• Nepodceňujte úlohu vedomostí. Využiť národné a globálne zdroje na vzdelávanie spotrebiteľov o dôležitosti správania v oblasti bezpečnosti potravín; len čo tieto informácie majú, je možné ľahko prijať určité jednoduché správanie.
• Zdôraznite dôležitosť bezpečnosti potravín zdôraznením toho, ako bezpečné správanie pri varení a zaobchádzaní s potravinami môže mať vplyv na zdravie a minimalizovať riziko otravy jedlom pre jednotlivcov a ich blízkych.
• Riešte racionálne (napr. zámer) aj automatické (napr. zvyk) procesy. Začnite s motivačnými stratégiami, ako je stanovenie cieľov a plánovanie, potom podporte používanie podnetov (napr. plagátov a pripomienok), ktoré pomôžu ľuďom vybudovať návyky a postupy v oblasti bezpečnosti potravín.

[Preložila Zuzana Dankulincová]