Amy Barradell, University Hospitals of Leicester NHS Trust

Keby som povedala long-Covid, čo by to pre vás znamenalo?

Podskupina ľudí, ktorí sa nakazili COVID-19, naďalej pociťuje oslabujúce symptómy viac ako 4 týždne po ich akútnej infekcii. Bežne uvádzajú fyzické (napr. dýchavičnosť, únava) aj psychické (napr. úzkosť, kognitívne poruchy) symptómy. Tí, ktorí majú tieto príznaky, to nazývajú „long-COVID“.

Z mojej skúsenosti…

Práca na klinike zameranej na long-COVID mi ukázala, že ľudia majú problém akceptovať svoje nové symptómy (a dôsledky ich symptómov), čo bráni ich stratégiám sebamanažmentu. Zameriavajú sa na to, čo mohli robiť pred „long-COVIDom“ a ako sa ich život od stanovenia diagnózy zmenil k horšiemu. To naznačuje vyhýbanie sa (t. j. pokus alebo túžbu potlačiť nežiaduce vnútorné zážitky, ako sú emócie, myšlienky, spomienky a telesné vnemy) a tendenciu ľudí sústrediť sa na formu symptómov namiesto na funkciu symptómov (t. j. indikátor tela na zmenu vlastného správania). Naznačuje to, že ľudia nie sú otvorení týmto skúsenostiam a vyhýbajú sa žitiu v prítomnom okamihu.

Viac ako 25% ľudí, ktorí boli hospitalizovaní s COVID-19, má pretrvávajúce príznaky depresie aj šesť mesiacov po ich prepustení. Keďže depresia je spojená s vyhýbaním sa aktivite (t. j. rozhodnutím nevstúpiť do situácie), ukazuje to, že ľudia sa nemusia zapájať do potrebných aktivít.

Úloha psychologickej flexibility v long-COVID

Psychologická flexibilita je mechanizmom účinku terapie akceptácie a záväzku (Acceptance and Commitment Therapy – ACT). Zahŕňa tri piliere: (1) povzbudenie otvorenosti voči skúsenostiam, (2) uvedomenie si prítomného okamihu a (3) zapojenie sa do hodnotných aktivít. Ako je uvedené vyššie, zdá sa, že tieto piliere sú u ľudí žijúcich s long-COVIDom nevyvážené, a preto je dôležité ich riešiť. ACT možno preto použiť na pomoc ľuďom zmeniť vzťah, ktorý majú s ich trápením (t. j. znížiť ich tendencie ku vyhýbanu sa určitým skúsenostiam), vybudovať ich prijatie nového „normálneho“ (t. j. zvýšiť ich povedomie o prítomnom okamihu) a motivovať a posilniť k vykonaniu zmien správania, ktoré sú pre nich dôležité (t. j. zapojiť sa do hodnotných aktivít). ACT v long-COVIDe napreduje, účastníci hlásili zlepšenie pohody, stále pociťujú úzkosť súvisiacu s long-COVIDom, ale cítili sa schopnejší vyrovnať sa so všeobecným psychickým utrpením (ako je úzkosť).

Používanie ACT na klinike long-COVID: Predstavujeme vám Jo

Keď som sa prvýkrát stretla s Jo, zažívala pravidelné recidívy symptómov. Aby sme zachovali anonymitu, Jo zastupuje celý rad ľudí, s ktorými som pracovala na klinike long-COVID. Jej najviac oslabujúcimi príznakmi boli dýchavičnosť a únava, ktoré veľmi sťažovali každodenné činnosti. Jo sa bála recidív a vedome sa snažila vyhnúť všetkému, čo by ich zhoršilo (t. j. vyhýbanie sa skúsenostiam, vyhýbanie sa prítomnému okamihu). Trávila málo času aktivitami, ktoré jej dávali radosť a zmysel (t. j. vyhýbala sa hodnotným aktivitám).

Na našich spoločných stretnutiach sme sa venovali každej zo zložiek ACT:

• Kognitívna defúzia (t. j. všímanie si myšlienok namiesto toho, aby ste sa nimi nechali pohltiť a schopnosť nechať myšlienky prichádzať a odchádzať, namiesto toho, aby ste sa v nich držali) – rozlíšenie medzi myšlienkami/pocitmi a skutočnými zážitkami (nie sú nevyhnutne rovnaké!)
• Kontakt s prítomným okamihom – osvojenie si stratégie všímavosti, ktoré vás ukotvia vo vašich prežívaných zmyslových zážitkoch (t. j. uvedomenie si prítomného okamihu).
• Skúmanie hodnôt – identifikovať oblastí života, ktoré sú pre vás najdôležitejšie.
• Prijatie záväzku k aktivite – stanovenie si cieľa správania, ktoré sú v súlade s vašimi hodnotami.
• Ja ako kontext – nadviazanie kontaktu so svojím „pozorujúcim ja“ a schopnosť vidieť svoje myšlienky s odstupom (z presnejšej perspektívy) bez toho, aby sa do nich zamotali.
• Akceptácia – schopnosť prestať zápasiť s tým, čo je mimo vašu kontrolu a schopnosť znovu sa zamerať na to, čo je pod vašou kontrolou (vaše správanie).

Na druhom stretnutí si Jo stanovila dva ciele správania v súlade s jej základnými hodnotami. Použila som techniku motivačných rozhovorov, aby som ju podporil pri vytváraní SMART cieľa a prostredníctvom techniky “keď-tak plánovania” sme spoločne prebrali jej prípadné obavy ohľadne schopnosti dosahovať stanovené ciele.

O štyri týždne neskôr mi s hrdosťou oznámila, že svoje ciele splnila. Do svojho každodenného života začlenila niekoľko aktivít zameraných na mindfulness (cvičenie s listami na potoku, denník vďačnosti a 5 minút jogy). Zažila zvýšenú psychologickú flexibilitu keď je človek psychologicky flexibilný, bude sa rozhodovať skôr na základe svojich hodnôt a dlhodobých presvedčení než okamžitých krátkodobých emócií, ktoré prežíva), znížili sa príznaky depresie a zvýšila dôvera v sebamanažment aj mimo sedení.

Odporúčania pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí podporujú ľudí s long-COVIDom:

1. Nezabúdajte na dôležitosť biopsychosociálneho hodnotenia – skutočné pochopenie komplexnosti symptómov long-COVIDu u osoby a dôsledkov týchto symptómov je kľúčom k identifikácii stratégií manažmentu zameraných na pacienta. Nebojte sa klásť otázky ako: „S akým príznakom zápasíte najviac?“; „Aký je vplyv vašej dýchavičnosti/únavy/mozgovej hmly na váš život?“; „Aké myšlienky vám bežia hlavou, keď pociťujete dýchavičnosť/únavu/mozgovú hmlu“?
2. Zvážte meranie psychologickej flexibility – komplexné hodnotenie procesov terapie akceptácie a záväzku (CompACT) je rýchlym a overeným nástrojom na zachytenie psychologickej flexibility. Môžete rýchlo identifikovať, ktorý z pilierov psychologickej flexibility je potrebné zvýšiť, a podľa toho naplánovať stratégiu manažmentu (napr. ak sa vyhýbajú hodnotným aktivitám, preskúmajte, aké sú ich základné hodnoty a pomôžte im stanoviť SMART cieľ).
3. Poskytnite/navrhnite mindfulness cvičenia – tieto cvičenia môžu v ACT veľmi výrazne ľuďom pomôcť vybudovať si piliere psychologickej flexibility. V závislosti od problematickej oblasti môžete ponúknuť vhodné cvičenie ako napríklad:
   1. Kognitívna defúzia – Listy v potoku
   2. Kontakt s prítomným okamihom – Všimnite si 5 vecí
   3. Ja ako kontext – „The Stageshow metaphor“
4. Držte krok s usmerneniami o osvedčených postupoch – rovnako ako v prípade mnohých iných zdravotných stavov sa dôkazová základňa long-COVIDu neustále vyvíja, takže držte krok s literatúrou a usmerneniami pre klinickú prax. Dôkazy o ACT pribúdajú!
5. Postarajte sa aj o seba – práca s ľuďmi, ktorí majú long-Covid, môže byť náročná, preto sa uistite, že máte pravidelnú supervíziu alebo „debrífing“ s niekým, komu dôverujete. Nielenže je to užitočné pri diskusii o konkrétnych pacientoch, ale tiež vám to pomáha zostať vo vašej praxi psychicky v poriadku.

[Preložila Zuzana Dankulincová]