Victoria Woof a David French, Manchester Centre for Health Psychology, University of Manchester, UK

V medicíne a psychológii zdravia tradične poskytujú zdravotnícki pracovníci pacientom ich personalizované riziká chorôb s cieľom daným chorobám predchádzať. Tam, kde komunikácia o rizikách uľahčuje zmeny v správaní v oblasti zdravia, vzniká priestor pre potenciálne nájdenie choroby v liečiteľných štádiách a zníženie rizika následného rozvoja choroby. Príkladom je informovanie o riziku srdcovo-cievnych ochorení s cieľom podpory fyzického cvičenia a zlepšenia stravy, ktoré následne riziko daného ochorenia znižujú. Pri poskytovaní informácií o riziku ochorenia je však potrebné zvážiť aj iné možné ciele a výsledky. Okrem toho ciele zdravotníckych pracovníkov a pacientov alebo verejnosti nemusia byť vždy v súlade. Bolo identifikovaných niekoľko súvisiacich cieľov komunikácie o rizikách, vrátane uľahčenia informovaného výberu a vytvárania vhodných afektívnych reakcií, ako aj motivácie zmeny správania.

Súčasné postupy a dôsledky komunikácie o rizikách

Na uľahčenie pochopenia numerických informácií a zlepšenie komunikácie o rizikách sa zvažovali rôzne prístupy, ako napríklad používanie vizuálnych znázornení rizika, napríklad pole ikon (ikony predstavujúce počet ohrozených ľudí). Napriek tomu majú príjemcovia naďalej problémy s pochopením číselných údajov a ich dôsledkov. Najmä sa nezdá, že by poskytovanie informácií o rizikách tohto druhu izolovane malo nejaké veľké alebo dlhodobé účinky na zmenu správania. Jedným z pravdepodobných vysvetlení tohto nedostatočného vplyvu je, že zmena presvedčenia príjemcov o ich zraniteľnosti prostredníctvom samotných číselných informácií o riziku je pomerne slabý zásah, zatiaľ čo presvedčenia o vlastnej účinnosti a zvládaní (t. j. do akej miery si jednotlivec myslí, že má schopnosť vykonávať určité správanie), môžu mať pozitívnejšie dôsledky na zmenu správania.

Napriek tomu, ako už bolo spomenuté, existujú aj iné ciele komunikácie o rizikách, ktoré je potrebné zvážiť. V literatúre o riziku rakoviny sa zistilo, že jednotlivci rozumejú svojim odhadom rizika a sú schopní si ich vybaviť. Títo jednotlivci však nie vždy veria, že odhad rizika odráža ich vnímané riziko napriek jasnému vysvetleniu, pričom väčšina svoje riziko preceňuje. Tu by sa zdalo, že jednotlivci majú už existujúce predstavy o svojom riziku, ktoré zostávajú nezmenené, keď sa poskytne číselný klinický odhad. Takže, čo to môže spôsobovať?

Komunikácia o riziku a osobné hodnotenie rizika

Osobné skúsenosti s rodinným ochorením, zhoda medzi osobnými očakávaniami a klinickými odhadmi a osobné predstavy o príčinách, to všetko má vplyv na to, ako je vnímaný a internalizovaný najmä odhad klinického rizika rakoviny prsníka. Hoci poskytnutie odhadu klinického rizika má malý vplyv na emocionálne výsledky, už existujúce emócie (hodnotené pred oznámením rizika) sú silným prediktorom toho, ako sú odhady rizika vnímané a ako sa na ne reaguje. Bez uznania týchto typov problémov, techniky komunikácie o rizikách, ktoré používame, bude podpora informovaných rozhodnutí a presného hodnotenia rizika limitovaná.

Nedávno sme v systematickom prehľade kvalitatívnych štúdií zdôraznili, že závažnosť rakoviny prsníka v rodine ovplyvňuje zapojenie žien do preventívneho správania. Ak by rakovina prsníka nebola hlavnou prioritou v porovnaní s inými chorobami, zapojenie sa do preventívnych opatrení môže byť zanedbané, pretože iné choroby v rodine sú znepokojujúcejšie. Podobne, keď sa predchádzajúce očakávania rizika nezhodujú s odhadom klinického rizika, ženy môžu reagovať s pochybnosťami a šokom, pričom dôvera v odhad je podkopaná. Ak sa klinický odhad nezhoduje s týmito už existujúcimi názormi a očakávaniami, navrhované zmeny v stravovaní alebo užívaní preventívnych liekov sa nemusia vykonať.

Smerom k osobnejšiemu prístupu pri komunikácii o riziku

Osoby, ktoré dostávajú personalizovaný odhad rizika ochorenia, nie sú pasívnymi príjemcami týchto informácií. Namiesto toho títo jedinci využívajú svoje sociálne súvislosti, osobné predsudky, hodnoty a skúsenosti, aby pochopili informácie týkajúce sa ich rizika, ktoré sa nemusia vždy zhodovať s cieľom komunikátora alebo poskytnutým číselným rizikom.

Otvorený dialóg s príjemcami rizika ochorenia je prospešný, pokrýva viac než len číselný odhad, aby sa ciele a poznatky zblížili. Na efektívnu komunikáciu o rizikách musia zdravotnícki pracovníci v prvom rade zistiť, aké znalosti a vedomosti jednotlivci už majú o danom riziku ochorenia. Profesionáli by tak sebe a príjemcovi poskytli príležitosť diskutovať o spoločnom porozumení a pracovať na nesprávnom vnímaní, aby zosúladili svoje ciele. Viac času stráveného poskytovaním individualizovanej a prispôsobenej spätnej väzby by pravdepodobne zlepšilo spôsob, akým príjemcovia uvažujú o svojom riziku, a tiež by zvýšilo dôveru oboch strán v zdieľané informované rozhodovanie, ako aj uľahčilo trvalé zmeny zdravotného správania.

Praktické odporúčania:

• Aké sú ciele vašej komunikácie o riziku – pred poskytnutím rizika ochorenia je dôležité najprv zistiť, čo sa snažíte dosiahnuť, napr. zmena správania, informované rozhodnutia. Po stanovení cieľov by mali odborníci zvážiť aj ciele príjemcu a spoločne nájsť spoločnú reč.
• Otvorte dialóg s príjemcom – poskytnite príjemcovi priestor na vyjadrenie svojich myšlienok s cieľom posúdiť rôzne spôsoby, akými vníma svoje riziko a či má potrebné znalosti na to, aby sa mohol informovane rozhodnúť a pomôcť mu pri výbere, nech je to čokoľvek.
• S úctou spochybňujte nedorozumenia – spolupracujte s príjemcom na diskusii o nesprávnych nápadoch a prepracujte medzery vo vedomostiach. To vytvorí základy pre informovanejšie rozhodovanie, ak je toto cieľom komunikácie.
• Prispôsobte svoju komunikáciu – myslite na potreby príjemcu a stanovte spôsoby prenosu vedomostí, aby ste sa zapojili do zmysluplnej diskusie. Dá sa to urobiť vrstvením informácií poskytnutím stručných alebo „zásadných“ informácií, ktoré sú potom na požiadanie podložené podrobnejším materiálom.

[Preložila Zuzana Dankulincová]