Amy O’Donnell, Newcastle University, Veľká Británia

V niektorých častiach Európy nedávno poklesla úroveň pitia, najmä medzi mladými ľuďmi. Nadmerná konzumácia alkoholu však zostáva hlavným rizikovým faktorom pre zlé zdravie a predčasnú smrť. Poskytovanie jednoduchých krátkych rád osobám identifikovaným ako silní užívatelia alkoholu môže pomôcť znížiť množstvo alkoholu, ktoré ľudia konzumujú, najmä ak sú poskytované lekármi primárnej starostlivosti, ako sú praktickí lekári alebo zdravotné sestry. Stručná rada týkajúca sa alkoholu zahŕňa krátky štruktúrovaný rozhovor, ktorého cieľom je motivovať a podporovať pacienta, aby zvážil zmenu v pití alkoholu a znížil tak riziko ujmy u svojej osoby. Stále sme úplne neidentifikovali kľúčové zložky týchto rozhovorov, ale osobitne účinnou súčasťou balíka sa javí poskytovanie osobnej spätnej väzby o konzumácii alkoholu pacientom a podpora jeho sebakontroly.

Proces zavádzania liečby a intervencií do rutinnej zdravotnej starostlivosti založených na dôkazoch je však pomalá a zložitá záležitosť. Niektoré odhady naznačujú, že kým sa výsledky výskumu dostanú do každodennej klinickej praxe, trvá to v priemere 17 rokov. Po troch desaťročiach výskumu, viac ako 70 randomizovaných kontrolovaných štúdiách a početných prehľadoch publikovaných štúdií sa stručné rady týkajúce sa alkoholu v globálnych systémoch primárnej zdravotnej starostlivosti stále bežne neposkytujú. Aby sme pochopili, prečo nie je stručná rada týkajúca sa alkoholu úplne integrovaná do primárnej starostlivosti, musíme zvážiť mnoho rôznych pohľadov na problém, vrátane názorov tých, ktorí poskytujú zdravotnú starostlivosť (klinickí lekári), a tých, ktorí ju využívajú (pacientov).

Čo nám teda ľudia, ktorí sa podieľajú na poskytovaní a prijímaní stručných rád týkajúcich sa alkoholu v primárnej starostlivosti, povedia o výzvach, ktorým čelia?

Medzi bežné problémy, ktoré nastolili praktickí lekári a zdravotné sestry, patrí nedostatok času, školení alebo finančných zdrojov na to, aby svojim pacientom mohli ohľadne užívania alkoholu radiť. Poskytovanie dodatočných platieb praktickým lekárom za tento typ intervencie však nemusí byť nevyhnutne účinnou stratégiou implementácie. Jedna nedávna štúdia zistila, že zavedenie finančných stimulov pre poradenstvo v oblasti alkoholu v anglickej primárnej starostlivosti nemalo takmer žiadny vplyv na mieru realizácie v praxi. Ďalší výskum naznačuje, že postoje a presvedčenia lekárov o relevantnosti, citlivosti a celkovej hodnote rozhovorov o alkohole pri bežných konzultáciách s pacientom by mohli hrať väčšiu úlohu pri ovplyvňovaní ich praxe. Niektorí praktickí lekári napríklad pochybujú o tom, že ich pacienti budú vnímaví k radám o zmene správania pri pití alkoholu, najmä u tých, ktorí pijú nadmerne. Je to čiastočne spôsobené nedôverou v účinnosť psychologických terapií pri nadmernom požívaní alkoholu, ale je to tiež preto, že praktickí lekári sa obávajú, že by mohli pacientov uraziť nastolením témy konzumácie alkoholu.

Menej výskumov skúmalo perspektívy pacientov v týchto otázkach. Existujúce štúdie uvádzajú, že väčšina ľudí si myslí, že je prijateľné, aby sa praktickí lekári alebo zdravotné sestry pýtali na ich konzumáciu alkoholu a považujú tieto rady o životnom štýle za cennú súčasť zdravotnej starostlivosti, najmä u osôb so zdravotným stavom súvisiacim s alkoholom. Rovnako ako niektorí lekári, aj pacienti si sú menej istí, že by tí, ktorí konzumujú alkohol nadmerne, boli otvorení tomu hovoriť o svojej konzumácii alkoholu s praktickými lekármi, aspoň nie pravdivo. Väčšou výzvou však je, že mnoho pacientov vykazuje obmedzené povedomie o svojej vlastnej úrovni pitia. Je to čiastočne preto, že vypočítať, koľko alkoholu je v skutočnosti v tom pohári vína alebo ginu a toniku, je dosť ťažké a môže byť ľahké stratiť prehľad, keď si nápoje nalievate doma.

Je to však aj preto, že mnoho z nás sa pri konzumácii alkoholu nepozerá na to, ako veľmi u nás zvyšuje riziko konkrétnych chorôb (tj. na spôsob, akým pitie vidia lekári, odborníci na verejné zdravie alebo epidemiológovia), ale skôr z hľadiska ústrednej úlohy, ktorú pre nás zohráva pri zábave a oslavách. To znamená, že niektorí pacienti by mohli byť neochotní uznať, že pijú príliš veľa, a/alebo pochybovať o tom, prečo ich poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žiada, aby obmedzili konzumáciu. V súvislosti s týmto problémom nám pacienti hovoria, že už uskutočňujú celý rad stratégií na obmedzenie pitia alkoholu, avšak založených na „životných skúsenostiach“ získaných od vlastných rodín, priateľov a sociálnych skupín. Niektorí pacienti teda opäť vidia obmedzený prínos v radách, ktoré môžu ponúkať praktickí lekári alebo zdravotné sestry v súvislosti s pitím, a ktoré sa z ich pohľadu môžu javiť ako odpojené od skutočného života.

Praktické odporúčania

Ako teda môžeme všetky tieto názory, vnímanie a skúsenosti využiť na zlepšenie implementácie krátkych rád o alkohole v primárnej zdravotnej starostlivosti?

• V prvom rade si môžete byť istí, že je v poriadku pýtať sa svojich pacientov na ich pitie. Existuje len málo dôkazov, že by sa pacienti urazili, ak sa pýtate na ich návyky súvisiace s konzumáciou alkoholu.
• Nezabudnite sa opýtať otázky „ako“ a „prečo“ pacienti skutočne pijú, a nie jednoducho „koľko“. To zvýši relevantnosť a význam každej rady, ktorú dáte, uznaním sociálnych a kultúrnych hodnôt, ktoré formujú pitie pacientov.
• Ďalej, na základe toho, čo vám pacienti povedia o situáciách, v ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou pijú veľa, im pomôžte vymyslieť preventívne stratégie zamerané špeciálne na tieto kritické rizikové okamihy. Ak je to možné, vybudujte tieto stratégie taktike, ktorú pacienti považujú za uskutočniteľnú a efektívnu. Napríklad obmedzením pitia v konkrétnych prostrediach, napríklad doma, alebo v konkrétnych sociálnych skupinách, ako sú deti.
• A nakoniec, vzhľadom na to, že čas s pacientom je vždy obmedzený, zamerajte sa na poskytovanie krátkych odporúčaní týkajúcich sa alkoholu pacientom, ktorí majú ťažkosti, pri ktorých existuje zjavná súvislosť s nadmerným pitím, ako sú vysoký krvný tlak, duševné zdravie alebo žalúdočné problémy. Pomôže to lepšie využiť vaše obmedzené kapacity a môže to byť prijateľnejšie a pútavejšie pre samotných pacientov.

[Preložila Zuzana Dankulincová]