Shane Timmons, Economic and Social Research Institute, Írsko

Vlády na celom svete sa zmobilizovali, aby sa pokúsili kontrolovať šírenie nového koronavírusu. Pre ich úspech bude životne dôležité správanie jednotlivcov. My – Oddelenie behaviorálneho výskumu v Inštitúte pre ekonomický a sociálny výskum v Dubline – spolupracujeme s írskym Ministerstvom zdravotníctva, aby sme im pomáhali pri ich reakcii na pandémiu COVID-19. V rámci tejto práce sme preštudovali viac ako 100 vedeckých prác a začali sme testovať spôsoby, ako čo najlepšie komunikovať s verejnosťou relevantné rady a informácie. V našom prehľade sa zameriame na literatúru týkajúcu sa troch kľúčových oblastí, ktoré tvorili základ šírených informácií vo viacerých krajinách: umývanie rúk, dotýkanie sa tváre a izolácia. Venovať sa budeme aj informáciám o tom, ako motivovať užitočné správanie a efektívne komunikovať v prípade krízy.

Umývanie rúk

To ako zlepšiť u ľudí v zdravotníckom prostredí umývanie rúk je na základe predchádzajúcich výskumov dobre známe. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že len vzdelávanie a informovanosť nemusia byť dostatočné. Dôležité a vysoko efektívne  môžu byť jednoduché zmeny v prirodzenom prostredí. Dá sa napríklad upozorniť na dezinfekčné prostriedky na ruky na báze alkohole napríklad tým, že ich umiestnime na bežné miesta pohybu ľudí a na nich označenie použijeme jasné farebné znaky, čím výrazne zvýšime mieru ich použitia. Naznačenie, že ich používanie je očakávanou normou, môže mať ďalšie výhody. Priame, ale zdvorilé otázky – napríklad „Použili ste dezinfekčný prostriedok na ruky?“ v momente keď k Vám pacienti alebo návštevníci prichádzajú predstavujú jednoduchý spôsob, ako tieto normy oznámiť. Budovanie týchto návykov teraz a ich udržiavanie po uvoľnení obmedzení je dôležité.

Dotýkanie sa tváre

Na rozdiel od výskumu týkajúceho sa umývania rúk sme nenašli žiadne intervencie na zníženie frekvencie s akou sa dotýkame tváre. Zvyšovanie povedomia v tejto oblasti pravdepodobne  nebude efektívne: ak sa ľudia vedome zamerajú na to ako často sa svojej tváre dotýkajú, môže frekvenciu dotýkania sa tváre paradoxne zvýšiť. Aj keď neexistujú v súčasnej dobre overené intervencie v tejto oblasti, odborníci sa môžu spoľahnúť na všeobecnejšie modely zmeny správania, ako je Behaviour Change Wheel, Intervention Mapping, alebo EAST Framework. Spolu s inými by sme odporúčali vyskúšať alternatívne spôsoby dotýkania sa tváre (napr. použitím rukávov alebo papierových vreckoviek), skôr ako ľudí od takéhoto správania len jednoducho odrádzať.

Izolácia

Izolovanie osôb s príznakmi alebo osôb, ktoré boli v úzkom kontakte s infikovanými osobami, zachráni životy, ale môže mať negatívne psychologické účinky. Sociálna izolácia a osamelosť majú účinky na duševnú pohodu porovnateľné so známymi rizikovými faktormi, ako je fajčenie. Prehľad 24 štúdií o ľuďoch, ktorí boli v karanténe počas predchádzajúcich prepuknutí infekčných chorôb, poukázal na riziká siahajúce aj do obdobia po izolácii vrátane zvýšeného výskytu depresie až o tri roky neskôr. Zdravotnícki pracovníci môžu byť zvlášť ohrození, pretože negatívne psychologické účinky izolácie sa môžu znásobiť obavami z toho, že počas vypuknutia nepodporili spolupracovníkov alebo ich pacientov. Úrady by mali poskytovať ďalšie služby v oblasti duševného zdravia, ktoré je možné využívať aj na diaľku, najmä pre zraniteľné skupiny. Pomoc jednotlivcom pri plánovaní izolácie by mohla poskytnúť napríklad Svetová zdravotnícka organizácia. Tá predstavila odporúčania izoláciu zvládať, medzi ktoré patrí udržiavanie kontaktu s ostatnými prostredníctvom telefónu alebo online, cvičenie (ak sa na neho cítite) a udržiavanie rutiny.

Motivácia užitočného správania

Dôsledky nakazenia sa COVID-19 nie sú medzi jednotlivcami rovnaké. Starší ľudia a ľudia s existujúcimi zdravotnými komplikáciami čelia oveľa väčším rizikám ako mladší a zdravší ľudia. Blaho tých najohrozenejších však závisí nielen od ich správania, ale aj od správania ostatných. Máme dostatok dôkazov o stratégiách, ktoré je možné použiť so snahou podporiť vzájomnú solidaritu v situáciách, kedy správanie, z ktorého má prospech jednotlivec, nemusí nevyhnutne prospieť širšej verejnosti. Nevyhnutným základom je efektívna komunikácia. Podporovanie skupinovej identity prostredníctvom vyjadrení ako „sme v tom spolu“ zvýši pravdepodobnosť solidárneho správania sa širšej verejnosť. Rovnako môže zafungovať aj zdvorilé verejné vyjadrenia smerované na odmietnutie neužitočného správania (napr. nadmerného nakupovania v panike). Existujúce štúdie tiež ukazujú, že zvýraznenie obetí druhých povzbudzuje pomoc. Rýchlo rastúci počet dôkazov, ktoré priamo overujú účinok komunikácie vzťahujúcej sa na COVID-19, ukazuje, že zdôrazňovanie rizika pre ostatných a apelovanie na vzájomnú solidaritu s cieľom zabrániť „šíreniu“ vírusu, bude pravdepodobne účinnejšie ako len poskytovanie rád alebo informácií o tom, ako sa vyhnúť „získaniu“ vírusu. 

Poskytovanie informácií o kríze

Psychológia zameriavajúca sa na komunikáciu o rizikách zdôrazňuje ďalšie zásady, ktoré budú pravdepodobne užitočné pre zdravotných pracovníkov komunikujúcich s pacientmi a klientmi o pandémii COVID-19. Rýchlosť, úprimnosť a dôveryhodnosť sú dôležité. Všeobecnejšie povedané, lekári môžu uznať svoju vlastnú neistotu a empatiu voči ťažkostiam, ktorým budú ľudia čeliť počas krízy a zároveň zdôrazniť užitočnosť jednotlivých krokov  s cieľom veľmi jemne vybalansovať pocity úzkosti, ktoré budú ľudia zažívať s optimizmom.

Boj proti šíreniu COVID-19 vyžaduje prispenie mnohých vedeckých oblastí. Svoju úlohu môžu zohrávať aj teórie a metódy behaviourálnych vied. Aby sa maximalizoval ich prínos, bude dôležité rýchle predbežné overovanie odporúčaní týkajúcich sa správania prostredníctvom experimentov vysokej kvality.

Praktické odporúčania

• Zlepšite umývanie rúk kombináciou kampaní na zvýšenie povedomia s voľne dostupnými dezinfekčnými prostriedkami, ktoré sú jasne viditeľné a zdvorilými signálmi, že ich používanie je očakávanou normou.
  • Odrádzanie od dotýkania sa tváre pravdepodobne nebude stačiť – na zmenu správania bude potrebné zmeniť fyzické a sociálne prostredie, napríklad vytvorením nových noriem pre náhradné správanie, ako je dotýkanie sa tváre rukávom alebo ľahko dostupnou papierovou vreckovkou.
  • Prístup k sociálnym sieťam a udržiavanie rutiny pravdepodobne pomôže vyriešiť negatívne psychologické účinky izolácie, sú však potrebné aj ďalšie na diaľku fungujúce možnosti podpory duševného zdravia.
  • Zdôraznite kolektívny charakter problému, ktorému čelíme, a upozornite na riziká pre tých najzraniteľnejších pri propagácii užitočného správania – nenechajte však bez povšimnutia ani pre spoločnosť neužitočné správanie.
  • Vybalansujte pocity úzkosti, ktoré budú ľudia zažívať s optimizmom vyplývajúcim z efektívnosti jednotlivých krokov pri riešení šírenia COVID-19. 

[Preložila – Zuzana Dankulincová]