Julia Allan, Aberdeen University, Škótsko

 

Moderný život je hektický. Žijeme v čoraz viac „zapnutom“ digitálnom svete, kde sú obdobia skutočného oddychu od práce zriedkavé. Mnoho ľudí pravidelne pracuje počas dlhých období. Ide najmä o zdravotníkov pracujúcich v prvej línii zdravotnej starostlivosti. V kontexte zdravotnej starostlivosti sú pracovný čas a nároky  súvisiace s prácou zvyčajne vysoké, zmeny bežne presahujú 8 hodín „normálneho“ pracovného dňa a pracovné nároky môžu byť svojou povahou neúprosné. Ak si neodkladnú starostlivosť vyžaduje súvislá séria pacientov, zdravotnícki pracovníci sú povinní ju poskytnúť bez ohľadu na to, ako sú zaneprázdnení alebo ako dlho pracujú. V dôsledku týchto vysokých požiadaviek sú vynechané prestávky v zdravotníckych zariadeniach mimoriadne bežné – napríklad sa uvádza, že 1 z 10 sestier si nikdy nerobí poriadnu prestávku a 1 z 3 zriedkavo alebo vôbec nerobí prestávky na jedenie počas zmien.

Vymeškané prestávky majú celý rad negatívnych dôsledkov – od praktického nepohodlia, keď nemôžete ísť na toaletu a nedostatku príležitosti na zdravé jedlo, až po pocity demoralizácie a nespokojnosti ako aj kognitívne zmeny, ktoré môže spôsobiť dlhé pracovné obdobie s neprimeranými prestávkami.

 

Kognitívne zmeny, ku ktorým dochádza pri dlhodobej práci bez prestávky, sú jedným z kľúčových argumentov na podporu pravidelných prestávok. Všetci dobre poznáme skúsenosť s pocitom únavy a vyčerpania na konci dlhého pracovného dňa, s ťažkosťami pri prijímaní rozhodnutí alebo neschopnosťou sústrediť sa na úlohu, ktorá je pred nami. Tento pokles kognitívnej výkonnosti je úplne prirodzený a odráža skutočnosť, že ľudské vnímanie jednoducho nie je navrhnuté tak, aby sa nepretržite zameriavalo na rovnakú úlohu počas dlhých časových období. V skutočnosti je únava z kognitívneho hľadiska adaptačným signálom – znakom toho, že sme strávili príliš veľa času s jednou „úlohou“ a musíme si dať pauzu, skôr než sa začnú robiť chyby.

 

Negatívne dôsledky nepretržitej práce bez prestávky boli jasné už pred viac ako storočím. V jednom z najhrdinskejších príkladov sa Tsuro Arai, prvá Japonka, ktorá získala titul PhD., prinútila dokončiť pracovnú úlohu, ktorá si vyžadovala sústredenie (riešenie zložitých úloh násobenia) nepretržite 12 hodín počas niekoľkých po sebe nasledujúcich dní bez odpočinku. Nie je prekvapením, že ako sa čas na vykonanie úlohy zvyšoval, jej výkon bol pomalší a menej presný; čo prvýkrát empiricky demonštrovalo, že optimálny kognitívny výkon nemožno udržať počas 12 hodín bez prestávky. Napriek tomu súčasní zdravotnícki pracovníci často trávia tento takéto dlhé obdobia prácou bez primeraných prestávok na odpočinok. Prelomová štúdia s približne 400 zdravotnými sestrami počas viac ako 5 000 zmien ukázala, že v súlade s experimentom Arai, sestry, ktoré pracovali viac ako 12 hodín naraz (približne 40 % zo zmien vo vzorke), urobili podstatne viac chýb.

 

Okrem chýb súvisiacich s výpadkami pozornosti a pamäti existuje čoraz viac dôkazov, ktoré naznačujú, že rozhodovanie sa počas dlhých období práce predvídateľne mení – jav, ktorý sa nazýva „únava z rozhodovania“. Keď ľudia robia stále viac a viac po sebe idúcich rozhodnutí bez prestávky, začnú sa postupne posúvať smerom k rozhodnutiam, ktoré sú nejakým spôsobom kognitívne jednoduchšie (napr. súhlasiť s predvolenou možnosťou, odovzdať rozhodnutie niekomu inému alebo použiť základné pravidlá alebo skratky). V zdravotníctve Jasný dôkaz o tom vidíme aj počas pracovných zmien v zdravotníctve. Napríklad všeobecní lekári budú s väčšou pravdepodobnosťou predpisovať zbytočné antibiotiká ku koncu ambulantných hodín a sestry postupne častejšie posielajú pacientov k iným zdravotníckym pracovníkom, ako sa čas od poslednej prestávky zvyšuje. Posledný príklad poukazuje na kľúčový aspekt. Z kognitívneho hľadiska nie je problémom celkové množstvo práce, ale množstvo práce dokončenej bez prestávky. Inými slovami, pre udržanie optimálneho kognitívneho fungovania v priebehu času je rozhodujúce skôr načasovanie a prítomnosť (alebo absencia) prestávok v rámci pracovnej doby, než celková pracovná záťaž.

 

Zabezpečiť, aby si zdravotnícky personál v rušnej zdravotníckej službe doprial prestávky na odpočinok, sa, samozrejme, ľahšie povie, ako urobí. Dôkazy sú však jasné: každá prestávka je lepšia ako žiadna a pravidelné prestávky by sa mali považovať za nevyhnutnú a nespornú súčasť pracovného dňa. Aj keď nie je čas na poriadnu prestávku, dôkazy naznačujú, že pár minút na to, aby ste odstúpili od svojej úlohy, natiahli sa a zhlboka sa nadýchli, je prospešné. Zdá sa, že „mikroprestávky“, prestávky v trvaní niekoľkých minút, počas náročných činností postačujú na zmiernenie niektorých negatívnych účinkov dlhých období neprerušovanej práce. Štúdie napríklad ukazujú, že chirurgovia, ktorí robia počas operácií pravidelné krátke mikroprestávky (90 sekúnd až 5 minút), uvádzali lepší fyzický a duševný výkon, znížený stres a menej príhod počas operácie. Dôležité je, že operácie, ktoré zahŕňali tieto mikroprestávky, netrvali dlhšie ako štandardné operácie, čo naznačuje, že prestávky sa „vyplatia“ tým, že budú pôsobiť proti bežnému zníženiu rýchlosti a efektívnosti v priebehu času.

 

Prestávky sú skrátka nevyhnutnou súčasťou pracovného dňa zdravotníckych (a iných!) pracovníkov.

 

Praktické odporúčania

1. Uprednostňujte prestávky. Trávenie dlhých časových úsekov ‚pri úlohe‘ je kontraproduktívne. Zmení to vaše rozhodovanie, spomalí vás a budete náchylnejší na chyby a môže znížiť vašu angažovanosť v správaní, ktoré vás udržiava v zdraví.
2. Ak si nemôžete dať úplnú prestávku, aspoň sa zastavte. Postavte sa alebo odstúpte od toho, čo robíte, natiahnite sa a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnite. Dôkazy naznačujú, že už 30 sekúnd mimo úlohy môže pomôcť znížiť kognitívny vplyv nepretržitej práce.
3. Obmieňajte svoje úlohy počas dňa. Sústreďte sa na jednu úlohu počas stanoveného časového obdobia a potom prejdite na niečo iné. V mnohých ohľadoch je zmena z kognitívneho hľadiska rovnako dobrá ako odpočinok.
4. Povzbudzujte ostatných, aby si robili prestávky a štrukturujte služby a pracovné úlohy, ktoré riadite, spôsobom, ktorý pracovníkom umožňuje robiť si pravidelné prestávky. V modernej spoločnosti je čoraz dôležitejšie proaktívne zabudovať obdobia oddychu do pracovného dňa.

 

 [Preložila Zuzana Dankulincová]