Keegan Knittle, University of Helsinki, Fínsko

Tu je známy príbeh zo zariadenia primárnej starostlivosti: človek, ktorý by jednoznačne profitoval z fyzickej aktivity, príde na kliniku. Diskutujeme o jeho fyzickej (ne)aktivite, a nakoniec, hovorí, že jednoducho nie je motivovaný k zmene. Čo sa dá robiť? Ako môžeme motivovať niekoho takého, aby aspoň zvážil zmenu svojho správania k lepšiemu? Alebo ešte lepšie, ako mu môžeme pomôcť vytvoriť ten správny úmysel k tomu, aby bol aktívny?

Pri konzultáciách s “nemotivovanými” jednotlivcami lekári často začínajú tým, že ponúkajú informácie o výhodách fyzickej aktivity. Prípadne im môžu im tiež poradiť, aby sa stali aktívnejšími, ale hrozí, že pri tom zabudnú zohľadniť individuálne preferencie daného človeka pre cvičenie. Zatiaľ čo tieto informačné a poradenské snahy sú robené s dobrým úmyslom, pravdepodobne nedosiahnu žiadne skutočné zmeny. V skutočnosti, ak 26 neaktívnych ľudí dostane poradenstvo o fyzickej aktivite, je pravdepodobné, že iba jeden z nich následne dosiahne odporúčané úrovne telesnej aktivity.

Ostatní klinickí lekári idú v rámci poradenstva ešte ďalej a nútia ľudí, aby sa zmenili tým, že hovoria veci ako “musíte sa zmeniť” alebo “musíte sa stať aktívnejší TERAZ.” Tieto silnejšie prístupy k podpore fyzickej aktivity môžu vypáliť veľmi zle a v konečnom dôsledku ešte zvýšiť odolnosť človeka voči zmenám. V extrémnych prípadoch sa lekár môže dokonca pokúsiť vystrašiť človeka, pričom uvedie nepriaznivé zdravotné dôsledky ak sa nič nezmení. Úsilie vystrašiť ľudí ako prostriedok k zmene je zvyčajne neúčinné, pokiaľ sa človek nedokáže sám zmeniť. Takže otázka zostáva: Aký je najlepší spôsob, ako motivovať ľudí k zvýšeniu fyzickej aktivity?

V roku 2018 naša výskumná skupina uverejnila rozsiahlu metaanalýzu, ktorá sa pokúsila odpovedať na túto otázku. Najskôr sme sa zamerali na viac ako 100 rôznych intervencií na podporu telesnej aktivity a identifikovali techniky zmeny správania, ktoré v nich boli obsiahnuté. Potom sme sa pokúsili zistiť, ktoré techniky zmeny správania viedli k zvýšeniu motivácie pre fyzickú aktivitu. Výsledky ukázali dve hlavné skupiny techník zmeny správania, ktoré zrejme zvyšujú motiváciu.

Prvá skupina pozostávala zo samoregulačných techník. V našich analýzach mali všetky samoregulačné techniky (tj samo-monitorovanie úrovní telesnej aktivity, získavanie spätnej väzby o výkonnosti, stanovenie cieľov fyzickej aktivity, vytváranie akčných plánov a používanie stratégií riešenia problémov na prekonanie prekážok fyzickej aktivity) vplyv na motiváciu. Okrem toho intervencie, ktoré využívali vlastné monitorovanie spolu s aspoň jednou ďalšou samoregulačnou technikou, zvýšili motiváciu viac ako iné zásahy. Predchádzajúce štúdie ukázali, že samoregulačné techniky sú veľmi dôležité pri meniacom sa správaní (napr. fyzická aktivita, zmena stravovania, fajčenie) a naša štúdia ukázala, že sú veľmi dôležité aj pri zvyšovaní motivácie. Z tohto dôvodu by ľuďom mohlo pomôcť vyskúšať si niektoré samoregulačné techniky, aby sa stali aktívnejšími a cítili sa viac motivovaní.

Druhá skupina pozostávala z techník zmeny správania súvisiacich s účasťou na spoločnom skupinovom cvičení, vrátane inštrukcií o tom, ako vykonávať fyzickú aktivitu, demonštrácie a príležitosti na precvičovanie nových druhov telesnej aktivity. Intervencie, ktoré využívali tento súbor techník a intervencie, ktoré boli poskytnuté osobne alebo skupinám ľudí, viedli k zvýšeniu motivácie pre fyzickú aktivitu. Mohlo by to byť spôsobené sociálnou oporou od trénerov alebo príležitosťami na spoločenské porovnávanie (a zabávanie) sa s inými účastníkmi v skupine. Zatiaľ čo sa môže zdať odstrašujúce, že by sa niekto neaktívny mal okamžite zapojiť do skupinového cvičenia, existuje veľká šanca, že by to zvýšilo jeho motiváciu byť aktívnym.

Na záver, neexistujú žiadne 100% úspešné spôsoby, ako motivovať niekoho k tomu, aby sa stal fyzicky aktívnym, ale náš výskum naznačuje, že podpora samoregulácie a účasť na skupinovom cvičení môže byť dobrý začiatok. Takže pri ďalšom stretnutí s klientom alebo pacientom, ktorí by mali prospech z pohybu, vyskúšajte niektoré z praktických tipov uvedených nižšie. Nemusia fungovať pre všetkých jednotlivcov, ale prinajmenšom vám poskytnú ešte niekoľko nástrojov, ktoré môžete využiť vo vašom úsilí motivovať ostatných. Šťastné motivovanie!

Praktické odporúčania

1. Monitorujte. Požiadajte ich, aby sledovali svoje úrovne telesnej aktivity pomocou aplikácie, nástroja na sledovanie aktivity alebo denníka. Ponúknite im zoznam, ktorý obsahuje niekoľko možností sebamonitorovania, ktoré by ste sami odporúčali.
2. Zhodnoťte. Nechajte ich zhodnotiť výsledky ich sebamonitorovania a zistiť, či sú skutočne tak aktívni, ako si mysleli, a určiť časy, kedy by sa fyzická aktivita mohla zaradiť do ich harmonogramu.
3. Nastavte cieľ a vytvorte plán. Nechajte ich nastaviť cieľ v rámci ich fyzickej aktivity, ktorý je realistický vzhľadom na to, čo v súčasnosti robia (z krokov 1 a 2 vyššie), a pripraviť plán, kedy, kde a ako to dosiahnu.
4. Len to urobte. Ponúknite zoznam rôznych možností skupinových cviční alebo parkov v tejto oblasti a pomôžte im vybrať si aktivitu, ktorá je pre nich najzaujímavejšia. V rozhovore s nimi uznajte, že začiatok je veľmi ťažký, ale že im to môže pomôcť cítiť sa viac motivovaní.
5. Zamerajte sa na motiváciu. Nechajte človeka vedieť, že je normálne cítiť sa nemotivovaný a že výskumné dôkazy naznačujú, že tieto stratégie im môžu pomôcť stať sa aktívnejšími a zároveň ich k ďalšej aktivite motivovať.

[Preložila Zuzana Dankulincová]