Jean Adams, Centre for Diet & Activity Research, University of Cambridge

Od októbra minulého roka musia podľa zákona veľkopredajcovia v Anglicku účtovať svojim zákazníkom 5 pencí (€ 0,06) za “jednorazové plastové nákupné tašky” – tie nekvalitné plastové tašky,  ktoré dostanete v supermarkete, aby ste mohli odniesť svoje potraviny domov. Získané peniaze veľkopredajcovia darujú na “verejnoprospešné účely”. V prvých šiestich mesiacoch od zavedenia tohto systému sa použitie plastových tašiek veľkými supermarketmi znížilo o viac ako 90% (čo je o 7 miliárd plastových tašiek menej!) a viac ako  29 miliónov libier (32 miliónov €) bolo venovaných na verejnoprospešné účely. Je preto ľahké dospieť k záveru, že i malé finančné stimuly môže mať veľký vplyv na naše správanie.

Fungujú finančné stimuly pri zmene so zdravím súvisiaceho správania?

Prečo teda nevyužiť finančné stimuly na zmenu so zdravím súvisiaceho správanie sa ľudí? Táto myšlienka sa v súčasnosti stáva veľmi chytľavou. Niektoré krajiny v Strednej a Južnej Amerike skúšajú veľké finančné motivačné programy s cieľom povzbudiť matky, aby sa zúčastnili predpôrodnej starostlivosti, dali zaočkovať svoje deti a posielali ich do školy. Zakaždým, keď matky dosiahnu niektoré z podľa programu požadovaných foriem správania, dostanú platbu v hotovosti priamo od vlády. Existujú povzbudzujúce dôkazy, že tieto programy môžu mať pozitívny vplyv na zdravie detí v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.

 

Krajiny s vyššími príjmami sú pomalšie v prijímaní myšlienky finančných stimulov za účelom zmeny so zdravím súvisiaceho správania. Dôkazy však neustále pribúdajú a dva systematické prehľady literatúry dospeli k záveru, že tieto programy môžu byť účinné, a že účinky môžu trvať aj nejakú dobu potom, čo boli stimuly zastavené. Existuje len málo dôkazov, že by finančné stimuly podkopávali “vnútornú motiváciu” pre zapojenie sa do rôznych foriem so zdravím súvisiaceho správania a dokonca sa zdá, že stimuly fungujú aj v prípade takzvane “komplexného” správania a ako je odvykanie od fajčenia, ktoré môže byť náročné zmeniť.

Prečo nie sú finančné stimuly pri zmene so zdravím súvisiaceho správania používané v praxi viac?

Kým finančné stimuly pre správanie súvisiace so zdravím môžu dobre “fungovať” v teórii, v praxi môže byť ich použitie veľmi problematické. Na dosiahnutie plného potenciálu intervencie by na jednej lodi museli byť všetci – od tvorcov politík tvoriacich samotné programy, cez ľudí v prvej línii, ktorí programy realizujú, cez verejnosť, až po ľudí, ktorí sú na strane prijímateľov tvorenej intervencie.

Keď hovoríme s ľuďmi o finančných stimuloch pre odvykanie od fajčenia, zapojenie sa do pravidelnej fyzickej aktivity, očkovania a rutinného scríningu rakoviny, máme tendenciu stretnúť sa s negatívnymi reakciami. Všeobecne panuje zhoda, že stimuly by mohli podporiť niektorých ľudí, aby sa zapojili do zdravšieho správania. To sa však zdá byť potlačené silnejším pocitom, že stimuly sú výrazne v neprospech ľudí, ktorí “robia správnu vec” aj bez nich. Je tu tiež obava, že ľudia budú podvádzať a “zneužívať” systém tým, že budú o svojom správaní klamať s cieľom získať odmenu, ktorá nie je oprávnená. Dnešné finančná klíma sa zdá byť za postojom, že dávať peniaze preč v takejto forme nemôže byť finančne efektívne, alebo dokonca cenovo dostupné a že akýkoľvek finančný stimul by mali byť iba malej hodnoty. Sú tiež určité obavy, že príjemcovia by mohli minúť svoje odmeny na nezdravé produkty. Zákonodarcovia sa tiež obávajú, že stimuly neriešia širšie sociálne determinanty nezdravého správania, a že tieto zásahy je ťažké obhájiť pred politikmi a médiami.

Vo všetkých našich kvalitatívnych štúdiách boli naši účastníci naklonený myšlienke ponúknuť alternatívne prístupy k zlepšeniu so zdravím súvisiaceho správania – najmä prostredníctvom vzdelávania a osvety. Zároveň sa zdá, že ponúkanie finančných stimulov nie je “zrejmým” riešením pre väčšinu ľudí, a majú pocit, že by predtým mali byť vyčerpané iné spôsoby.

Je však zaujímavé, že pri realizácii on-line prieskumov nachádzame pomerne odlišné výsledky. Dvakrát sme zistili, že ľudia vnímajú programy zamerané na zmenu so zdravím súvisiaceho správania, ktoré zahŕňajú finančné stimuly ako rovnako alebo viac lákavé než programy bez stimulov. Jedno z možných vysvetlení je, že ľudia chránení anonymitou internetu omnoho otvorenejšie vyjadrujú svojich zištné tendencie! Iste, môžeme očakávať aj istú “sociálne žiaducu” zaujatosť, ktorá ovplyvňuje to, čo ľudia vnímajú ako  prijateľné pri rozhovoroch o finančných stimuloch v rámci fokusových skupín alebo rozhovorov.

Kultúra a kontext sa tiež zdajú byť dôležité, a existujú i určité dôkazy, že finančné stimuly pre správanie súvisiace so zdravím sú v USA prijateľnejšie než vo Veľkej Británii – snáď preto, že je prirodzenejšie prepojiť peniaze a zdravie (zdravotnú starostlivosť) v USA ako je tomu vo Veľkej Británii (ktorá má znárodnený systém zdravotnej starostlivosti).

Odporúčania pre prax

Finančné stimuly určite môžu byť efektívnym spôsobom ako pomôcť ľuďom zmeniť ich správanie súvisiace so zdravím. Nie sú však všeobecne platné. Akýkoľvek motivačný program by mal byť realizovaný s náležitým zreteľom na prípadné obavy ľudí týkajúce sa týchto programov. To môže zahŕňať: • ponúkanie menšej finančnej hodnoty stimulov k zníženiu obavy, že peniaze sú “premrhané” • ponúkanie nákupných poukazov miesto hotovosti, aby sa znížila pravdepodobnosť, že odmeny sa vynakladajú na nezdravé produkty • zabezpečenie, aby boli programy dobre monitorované s cieľom uistiť sa, že ľudia nebudú “zneužívať” systém • vkladanie finančných stimuly do širších programov v rámci intervencií, ktoré zahŕňajú vzdelávanie a informáciu o zdravom správaní

Užitočné by mohlo byť zahájiť otvorený a úprimný rozhovor vo vnútri komunít skúmajúci kedy, kde a ako by finančné stimuly mohli byť najvhodnejšie.

 

Translation: Zuzana Dankulincová