Thomas L. Webb, Department of Psychology, The University of Sheffield, UK

Ako sa vám darí dosiahnuť váš cieľ znížiť množstvo cukru, ktoré jete a schudnúť 10 kg? Je pravdepodobné, že to naozaj neviete – alebo dokonca nechcete vedieť. V takýchto situáciách majú ľudia tendenciu správať sa ako pštrosy a strkať hlavu do piesku, pričom sa zámerne vyhýbajú alebo odmietajú informácie, ktoré by im pomohli sledovať napredovanie smerom k ich stanovenému cieľu. Výskum tohto „problému pštrosov“ naznačuje, že ľudia často nesledujú svoj pokrok, čiastočne preto, že to môže spôsobiť, že budú mať zo seba zlý pocit – napríklad si uvedomia, že vážia viac, než dúfali, a že stále konzumujú príliš veľa cukru. Teória a dôkazy však naznačujú, že sledovanie pokroku pomáha ľuďom identifikovať nezrovnalosti medzi ich súčasným a želaným stavom, ktoré si vyžadujú akciu. Z toho vyplýva, že vyhýbanie sa monitorovaniu sťažuje identifikáciu potreby konať a najvhodnejšieho spôsobu, ako to urobiť. Problém pštrosov preto predstavuje pre zdravotníckych pracovníkov príležitosť pomôcť ľuďom sledovať ich pokrok a využiť výhody, ktoré z toho plynú. Možno nie je prekvapujúce, že sme našli dobrý dôkaz, že nabádanie ľudí, aby sledovali svoj pokrok, pomáha ľuďom dosahovať ciele v rôznych oblastiach.

Monitorovanie zahŕňa inventarizáciu aktuálnej situácie (napr. koľko cukru sa v ten deň skonzumovalo, kedy a kde) a porovnávanie s nejakou cieľovou alebo referenčnou hodnotou (napr. maximálne 6 čajových lyžičiek cukru denne). Dá sa to urobiť v denníku alebo jednoducho na kúsku papiera. V súčasnosti sú k dispozícii aj digitálne nástroje, ktoré môžu ľuďom pomôcť sledovať ich pokrok – ľudia dokonca začínajú hovoriť o hnutí nazývanom „kvantifikované ja“. Napríklad naše telefóny automaticky zaznamenávajú, koľko krokov sme prešli, naše hodinky nám hovoria, ako dlho a ako dobre sme spali, a ľudia môžu pomocou aplikácií skenovať čiarové kódy na obaloch potravín, aby zistili ich nutričné vlastnosti. Mnohé z týchto zariadení nás dokonca žiadajú, aby sme si stanovili cieľ a potom porovnali náš pokrok smerom k tomuto cieľu.

Používanie týchto nástrojov na monitorovanie pokroku môže ľuďom pomôcť identifikovať, kedy a ako najlepšie konať. Napríklad skenovanie čiarových kódov na obaloch potravín by mohlo pomôcť človeku, ktorý sa snaží znížiť spotrebu cukru, uvedomiť si, koľko cukru je v pohári pomarančového džúsu alebo miske kukuričných lupienkov, a pomôcť mu identifikovať (a prejsť na) alternatívy s nižším obsahom cukru. Monitorovanie môže preto tvoriť základ intervencií určených na pomoc ľuďom pri dosahovaní rôznych zdravotných cieľov. Okrem toho existujú dôkazy o tom, že monitorovanie je ešte efektívnejšie, ak je kombinované s technikami, ktoré pomáhajú ľuďom stanoviť si vhodné ciele, na základe ktorých sa bude monitorovať pokrok a podniknúť kroky, ak a keď monitorovanie zistí, že je to potrebné (napríklad plánovanie ak – tak).

Vzhľadom na to, že ľudia môžu byť v obrane voči informáciám, ktoré dostávajú (napr. naznačovať, že informácie nezodpovedajú ich typickému správaniu alebo že monitorovacie zariadenie musí byť nepresné), psychologické techniky ako sebapotvrdzovanie (nabádanie ľudí, aby potvrdili hodnotné aspekty sami) môžu tiež pomôcť ľuďom presne vyhodnotiť informácie a ich dôsledky.

Praktické odporúčanie

Monitorovanie pokroku často zahŕňa identifikáciu metódy na monitorovanie správania a/alebo výsledkov (napr. aplikácia alebo denník) a odhodlanie ju používať. Ako je však popísané vyššie, ľudia často strčia hlavu do piesku a nesledujú svoj pokrok. Preto možno budete môcť:

• Pomôcť ľuďom určiť, čo majú monitorovať. Napríklad, ak sa snažia schudnúť, zvážte, či by nebolo najlepšie sledovať správanie, ako je fyzická aktivita alebo príjem stravy; výsledky ako hmotnosť alebo obvod pása; alebo kombinácia oboch? Náš výskum naznačuje, že ľudia by mali byť povzbudzovaní, aby sledovali čokoľvek, čo chcú najviac zmeniť: či už sú to výsledky, správanie alebo oboje.
• Pomôcť ľuďom objektívne uvažovať o informáciách získaných monitorovaním. Dôkazy naznačujú, že stratégie sebapotvrdzovania môžu ľuďom zabrániť, aby sa začali brániť voči informáciám, ktoré dostávajú. Ak máte podozrenie, že jednotlivec môže reagovať defenzívne na svoje sledované správanie alebo výsledky, potom ak ho povzbudíte, aby si pred monitorovaním svojho pokroku potvrdil svoje hodnotné aspekty (napr. že je láskavý a ohľaduplný človek), môže mu to pomôcť prijať informácie.
• Podporiť ľudí pri vykonávaní zmien, ktoré by podľa monitorovania mohli byť potrebné. Identifikácia potreby konať a motivácia k tomu sú len prvé kroky k zmene. Keďže ľudia môžu potrebovať pomoc, aby premenili svoje dobré úmysly na činy, požiadajte ich, aby vytvorili plány ak-potom, ktoré špecifikujú kedy, kde a ako budú konať. Napríklad niekto, kto zistí, že jedia priveľa cukru, môže vytvoriť plán „Ak budem raňajkovať, dám si skôr ovsenú kašu ako kukuričné lupienky“.

[Preložila Zuzana Dankulincová]