Dr Lee Shepherd, Northumbria University, UK a Professor Ronan E. O’Carroll, University of Stirling, UK a Professor Eamonn Ferguson, University of Nottingham, UK

Existuje mnoho príbehov o tom, ako transplantácia orgánov zosnulých ponúkla ľuďom záchranné lano. Každý zosnulý darca orgánov totiž môže zmeniť život až deviatim ľuďom. Na transplantáciu je však dostupných príliš málo orgánov. Tento nedostatok má za následok veľké čakacie zoznamy a ľudia zomierajú skôr, ako dostanú orgán. Preto musíme pochopiť, aké faktory ovplyvňujú pravdepodobnosť, že niekto daruje svoje orgány, keď zomrie.

Zákon o súhlase

Krajiny používajú rôzne právne predpisy týkajúce sa súhlasu darcov orgánov.

Súhlas opt-in – s výslovným súhlasom sa predvolene verí, že ľudia nepodporujú darcovstvo. Ľudia musia konať (napr. zaregistrovať sa), aby ukázali, že sú ochotní transplantovať ich orgány, keď zomrú.

Súhlas opt-out – v prípade tohto typu súhlasu musia ľudia podniknúť kroky, aby preukázali, že nechcú, aby sa ich orgány transplantovali, keď zomrú. Ľudia sa môžu napríklad zaregistrovať ako nedarcovia alebo povedať svojim príbuzným svoje želania. Niektoré opt-out systémy majú aj opt-in register, kde sa ľudia môžu aktívne zaregistrovať ako darcovia orgánov. Predpokladá sa, že darcovstvo podporí každý, kto neuviedol svoje želanie byť nedarcom. V systémoch soft opt-out sa potom členovia rodiny pýtajú, či schvaľujú transplantáciu orgánov. V systémoch tvrdého odhlásenia sa transplantácia môže uskutočniť bez povolenia rodiny.

Niektoré výskumy, vrátane nášho vlastného, zistili, že miera darovania orgánov je vyššia v systémoch opt-out ako opt-in. Niektoré výskumy to však nezistili. Systémy opt-out súhlasu majú stále zoznamy čakateľov na orgány. Okrem toho sú podiely žijúcich darcov nižšie v systémoch opt-out ako opt-in. V systémoch opt-out môžu mať ľudia pocit, že štát kontroluje ich orgány. To znamená, že je nepravdepodobné, že by legislatíva týkajúca sa súhlasu opt-out vyriešila problém nedostatku orgánov.

Úloha rodiny

Členovia rodiny sa často pýtajú, či je možné transplantovať orgány zosnulého. Toto je obzvlášť dôležité v systémoch soft opt-out. Registrované želania zosnulého pomáhajú členom rodiny rozhodnúť sa, či podporovať alebo nepodporovať transplantáciu. Ak sa však zosnulý nezaregistroval alebo neprediskutoval svoje želania s rodinou, môže byť pre rodiny veľmi ťažké rozhodnúť sa. So súhlasom opt-out je väčšia pravdepodobnosť, že rodinní príslušníci schvália transplantáciu, keď sa zosnulý aktívne prihlásil, ako keď rozhodnutie nezaregistrovali. Povzbudzovaním ľudí, aby zaregistrovali rozhodnutie, objasníte svoje želania rodinným príslušníkom. To môže zvýšiť počet potenciálnych darcov.

Faktory predpovedajúce registráciu

Na rozhodnutia o registrácii vplýva množstvo faktorov ako napríklad demografické údaje. Napríklad v Spojenom kráľovstve je u etnických menšín menej pravdepodobné, že sa do registračných systémov prihlásia a s väčšou pravdepodobnosťou sa z registračných systémov odhlásia, a kľúčovým zameraním výskumu je poskytnúť lepšie pochopenie, prečo tomu tak je. Registráciu ovplyvňujú aj sociálne faktory. „Efekt osamelého vlka“ dokazuje, že ľudia sa s väčšou pravdepodobnosťou odhlásia po tom, čo spozorujú, že to robia iní. Registráciu navyše predpovedajú aj emocionálne presvedčenia o darcovstve orgánov. Ľudia sa menej často zaregistrujú ako darcovia, keď cítia odpor pri pomyslení na darcovstvo a veria, že telo by malo byť zachované celistvé (telesná integrita). Tento výskum tiež zistil, že ľudia boli s väčšou pravdepodobnosťou registrovanými darcami, keď považovali darcovstvo za prospešné (napr. darovanie záchrany životov; vnímané výhody). Niekedy existuje priepasť medzi ochotou ľudí konať a ich skutočným správaním. Ľudia sa môžu chcieť prihlásiť, ale nezaregistrujú toto rozhodnutie. Rozvíjanie pozitívnejších emócií voči darcovstvu orgánov môže povzbudiť ľudí, ktorí sú ochotní darovať, aby konali a zapísali sa do registra darcov orgánov.

Kognitívne prehodnotenie zahŕňa pomoc ľuďom rozmýšľať o tejto téme pozitívnejšie, aby zmenili svoje emócie. V nedávnej štúdii sme požiadali ľudí, ktorí nezaregistrovali rozhodnutie o darcovstve orgánov, aby sa zapojili do kognitívneho prehodnotenia zvážením výhod darcovstva (napr. darcovstvo zachraňuje životy alebo dáva zmysel smrti milovanej osoby). Zistili sme, že toto kognitívne prehodnotenie zvýšilo ochotu ľudí zaregistrovať sa ako darca. Väčšia ochota zaregistrovať sa zvýšila pravdepodobnosť, že sa ľudia následne prihlásia.

Praktické odporúčania

• Legislatíva – Existujú zmiešané dôkazy o účinnosti zavedenia opt-out súhlasu na zlepšenie miery transplantácie orgánov. Krajiny s právnymi predpismi o opt-out súhlase majú stále zoznamy čakateľov na transplantáciu orgánov. Preto je nepravdepodobné, že by samotný opt-out súhlas.
• Registrácia želaní zosnulého počas života – Členovia rodiny sú ovplyvnení zaregistrovanými želaniami zosnulého. Preto je dôležité, aby členovia rodiny jasne poznali želania zosnulého. Niektoré krajiny umožňujú ľuďom zaregistrovať sa, ak si želajú byť darcom (t. j. opt-in), ako aj ak si neželajú byť darcom (t. j. opt-out). Členom rodiny tak budú jasné želania zosnulého, ktorí sa možno budú musieť rozhodnúť, či je možné transplantovať orgány zosnulého. Ako také to môže pomôcť členom rodiny urobiť toto rozhodnutie.
• Emócie – Emócie vedú ľudí pri rozhodovaní o tom, či sa zaregistrovať ako darca orgánov alebo nie. Ľudia sa menej pravdepodobne zaregistrujú ako darcovia, ak majú negatívne emocionálne presvedčenie o darcovstve orgánov. Ľudia sa s väčšou pravdepodobnosťou zaregistrujú, keď majú pozitívne emocionálne presvedčenie o darcovstve orgánov. Povzbudzovanie ľudí, ktorí nezaregistrovali rozhodnutie, aby zvážili výhody darcovstva orgánov, môže zvýšiť ochotu ľudí zaregistrovať sa ako darcovia orgánov. To znamená, že možno budeme musieť prehodnotiť, ako diskutujeme o darcovstve orgánov. Zameranie našich diskusií na výhody darcovstva orgánov (napr. darcovstvo zachraňuje životy, darovanie prináša zmysel smrti milovanej osoby) môže pomôcť povzbudiť ľudí, aby sa zaregistrovali ako darcovia orgánov.

[Preložila Zuzana Dankulincová]