Stan Maes & Véronique De Gucht, Leiden University, Holandsko

V priebehu posledných desaťročí sa úloha jednotlivcov v systéme zdravotnej starostlivosti vyvíjala od “dodržiavania lekárskych režimov”, čo naznačuje poslušnosť; k “seba-manažmentu”, čo označuje zodpovednosť za kontrolu vlastného zdravia alebo choroby. To nedávno pokročilo ešte ďalej k myšlienke “seba-regulácie”, systematického procesu, ktorý zahŕňa stanovenie osobných cieľov týkajúcich sa zdravia a riadenia správania na dosiahnutie týchto cieľov. Na ilustráciu neustáleho procesu seba-regulácie sme si vybrali starobylý symbol “ouroboros” (t. j. had pojedajúci si vlastný chvost), ktorý sprevádza tento blogový príspevok.

Seba-regulácia prebieha v niekoľkých fázach: (1) uvedomenie a stanovenie si cieľa; (2) aktívne dosahovanie cieľa a (3) dosiahnutie cieľa, jeho udržiavanie či vzdanie sa cieľa. V nasledujúcich odsekoch tieto fázy vykreslíme pomocou príkladu Johna, ktorý utrpel srdcový záchvat.

Fáza 1

V prvej fáze by si jednotlivci mali uvedomiť a stanoviť realistické a osobne dôležité ciele týkajúce sa (zmeny) zdravia. Niekto by sa napríklad mohol Johna opýtať: “Ako by mohlo vyzerať Vaše zotavovanie sa?”, na čo by mohol odpovedať, že sú pre neho dôležité prechádzky v prírode s jeho vnúčaťom. Ako prvý krok by si teda mohol John stanoviť cieľ “začať krátke prechádzky v mojom susedstve.” Je dôležité, aby sa takéto ciele pomerne ľahko vžili a boli reálne vzhľadom na súčasné fungovanie. Dávajú tak pocit vlastníctva a dosahujú sa omnoho ľahšie ako ciele stanovené inými ľuďmi. Techniky motivačného rozhovoru môžu pomôcť pri vytváraní osobných cieľov dokonca aj u ľudí bez motivácie.

Fáza 2

Druhá fáza sa vyznačuje sledovaním cieľov. V tejto fáze je potrebné preklenúť bežný bod zlomu medzi myšlienkou (zámerom) a činnosťou. Na tento účel je potrebný konkrétny “akčný plán” založený na reflexii, v ktorom sa presne uvádza, kedy, kde a ako konať. V našom príklade to môže byť: “Od budúceho týždňa budem chodiť s manželkou do blízkeho obchodu s potravinami, aby som si kúpil jedlo v pondelok, stredu a piatok o 15:00”. Takéto akčné plány, ktoré sú dostatočne podrobné, zdá sa zvyšujú úspešnosť pri dosahovaní cieľov súvisiacich s cvičením, zdravým stravovaním a iným správaním, ktoré súvisí so zdravím.

Okrem toho zohrávajú dôležitú úlohy počas dosahovania cieľa tri regulačné mechanizmy. Prvým z nich je spätná väzba, ktorá zahŕňa monitorovanie a hodnotenie pokroku. V našom príklade by mohol by mohol Johna niekto požiadať, aby zaznamenával svoju aktivitu, aby zistil, či splnil svoj cieľ. Výsledky by si potom s Johnom prešiel buď na identifikáciu úspechov, alebo na identifikáciu problémov, ktoré by sa mali prekonať v budúcnosti. Druhý mechanizmus zahŕňa procesy anticipácie a kladnej spätnej väzby, ktoré zahŕňajú očakávania vo vzťahu k výsledku (t.j. to, čo si človek myslí, že sa stane, ak bude konať) a vieru v svoju seba-účinnosť (t. j. či človek cíti, že môže konať úspešne). Očakávania vo vzťahu k výsledkom a seba-účinnosť sú posilňované pozorovaním úspechov iných, pokrokom v dosahovaní cieľa a povzbudzovaním. Lekári by preto mali ponúknuť kontakt s inými ľuďmi, ktorí porovnateľné ciele už úspešne dosiahli, aby tak zvýšili šance na dosiahnutie cieľa a poskytli príležitosť získať podporu pre svoj cieľ. Posledný tretí mechanizmus zahŕňa aktiváciu kontrolných procesov, aby sa tak zabezpečilo pokračujúce úsilie napriek konkurenčným cieľom alebo prekážkam. Rozptýlenie sa od stanoveného cieľa, napríklad neočakávanými udalosťami v každodennom živote, môže mať negatívny vplyv na jeho dosahovanie. Nedostatočný pokrok smerom k cieľu (t. j. zlyhanie) tiež často vedie k negatívnym pocitom. Ak k tomu dôjde, možno budete chcieť ponúknuť Johnovi podporu pri riešení týchto emócií a pomôcť pri zvládaní zlyhania tým, že ich zadefinujete ako príležitosti na učenie sa.

Fáza 3

Tretia fáza sa týka dosiahnutia cieľa, jeho udržania či vzdania sa cieľa. Dosiahnutie cieľa nie je koniec, ale skôr nový začiatok. Ľudí to môže povzbudiť, aby si stanovili nové ciele na udržanie pokroku aj v budúcnosti. Ak sa však vlastný, na zdravie zameraný cieľ ukáže ako nedosiahnuteľný, je často múdrejšie vzdať sa ho a zvoliť si lepšie zvládnuteľný cieľ. V našom príklade by mohol John pokračovať v sledovaní svojho cieľa zvýšenej fyzickej aktivity, alebo by si mohol nastaviť nový cieľ, ako napríklad chodiť na krátku dennú prechádzku so psom. Seba-účinnosť a sociálna opory sú aj tu kľúčovými prediktormi úspechu.

Veľa výskumov podporilo účinnosť intervencií založených na seba-regulácii v prípade zmeny so zdravím súvisiaceho správania u bežnej populácie ako aj u pacientov s chronickými ochoreniami, napríklad na zníženie hmotnosti pri cukrovke 2. typu, na fyzickú aktivitu u ľudí s artritídou, na zmene životného štýlu v rámci rehabilitácie po srdcovej príhode, a na vyvažovanie aktivity a odpočinku pri chronickom únavovom syndróme.

Praktické odporúčania

1) Podporujte jednotlivca pri formulovaní osobného cieľa zameraného na zmenu, ktorý by sa týkal príslušného zdravotného problému (napr. ” Ako by mohlo vyzerať Vaše zotavovanie sa?”). Tieto ciele by mali byť špecifické, dôležité pre jednotlivca, nie príliš jednoduché alebo príliš ťažké a dosiahnuteľné v obmedzenom časovom rámci.

2) Pomôžte jednotlivcovi pri vytváraní akčného plánu tým, že sa spýtate, kedy, kde, ako a ako dlho bude konať vo vzťahu k stanovenému cieľu.

3) Požiadajte jednotlivca, aby vytvoril “cieľový rebrík”, ktorý definuje (hodnotiteľné) kroky smerujúce k dosiahnutiu cieľa.

4) Zvýšte seba-účinnosť jednotlivca tým, že ukážete príklady iných, ktorí dosiahli porovnateľný cieľ, povzbudzujte a chváľte ho pre dosiahnutý pokrok. Učte jednotlivca, ako sa vyrovnať s prekážkami a recidívou.

5) Podporujte udržiavanie cieľa a pomôžte jednotlivcovi pri preformulovaní dosahovania jeho cieľa lepšie zvládnuteľným spôsobom, ak ho v súčasnej podobe považujú za nedosiahnuteľný.

Preložila: Zuzana Dankulincová