Gerjo Kok, Maastricht University, the Netherlands; University of Texas at Houston, USA

V súčasnosti existuje široká škála kampaní a intervencií na zlepšenie verejného zdravia a na zmenu so zdravím súvisiaceho správania, ale mnohé z nich nie sú “založené na teórii a dôkazoch”. Tento príspevok stručne opisuje procesy, ktoré psychológovia v oblasti zdravia prijímajú pri rozvíjaní intervencií a zdôrazňuje, ako sa tieto líšia od (a zlepšujú) podobné procesy bežne vykonávané inde.

Kroky

Plánovanie intervenčných zmien v oblasti správania je procesom, ktorý má svoje zákonité kroky, a ktorý často zahŕňa uskutočnenie dvoch krokov vpred a jedného kroku späť. Toto je obzvlášť dôležité, pretože každý krok vychádza z predchádzajúcich krokov a nepozornosť v jednom kroku môže viesť k chybám a neprimeraným rozhodnutiam v inom. Protokol pre Mapovanie intervencií (MI) identifikuje šesť krokov v tvorbe intervencie, ktoré pomáhajú jeho realizátorom vytvoriť intervenciu na základe teórie a dôkazov:

Krok 1: Zhodnotenie potrieb

V tomto kroku problém posudzuje plánovacia skupina pozostávajúca zo všetkých zúčastnených strán – vrátane cieľovej populácie, zainteresovaných strán, odborníkov, výskumníkov a budúcich implementátorov. Patrí sem aj identifikácia príčin problému z hľadiska správania a prostredia, ako aj determinanty týchto behaviorálnych a environmentálnych príčin. Tieto diely sa potom môžu zobraziť ako “logický model” problému – ako je (v zjednodušenej forme) uvedené nižšie v súvislosti s prevenciou STI/HIV u dospievajúcich – ktorý ponúka jasný obraz o tom, ako jednotlivé diely navzájom zapadajú dohromady.

Step 2: Identifikácia cieľov

Ako náhle je problém a jeho príčiny jasne definovaný, môžu sa definovať aj konkrétne výsledky programu a ciele. To zahŕňa špecifikáciu toho, ako sa budú musieť zmeniť determinanty správania jednotlivcov a agentov v oblasti ich prostredia (rozhodovacie orgány) s cieľom zmierniť problém. Napríklad z logického modelu uvedeného vyššie je jasné, že na podporu užívania kondómov u adolescentov by intervencia mala zvýšiť vnímanie rizika, ako aj vnímanú účinnosť kondómov na zníženie vnímaného rizika. Intervencia by mala tiež priamo ovplyvniť partnera, ak je to možné, v kombinácii s vylepšovaním vlastnej vnímanej účinnosti v rámci vyjednávacích procesov u dospievajúcich. Napokon, v závislosti od existujúcich spoločenských noriem možno uľahčiť prístup k službám plánovania rodiny.

Step 3: Dizajn intervencie

Vytvorí sa súvislá a realizovateľná intervencia. Vyberú sa metódy intervencie založené na teórii a praktické aplikácie pre zmenu (determinantov) správania a vygenerujú sa témy programu, komponenty, rozsah a postupnosť. MI rozlišuje metódy (alebo techniky) zamerané na zmenu správania, ktoré sa ukázali ako účinné pri zmene determinantov správania a/alebo pri zmene environmentálnych príčin. Napríklad vnímanie rizika môže byť zvýšené pomocou informácií o rizikách založených na scenári. Sebaúčinnosť sa môže zlepšiť modelovaním a spätnou väzbou. Advokácia a lobovanie môžu ovplyvniť rozhodovanie na politickej úrovni. Všetky tieto metódy zmeny vyžadujú preklad do praktických aplikácií, berúc do úvahy teóriu a parametre založené na dôkazoch. Napríklad: učiaci sa identifikuje s modelom, učiaci si uvedomuje, že model je posilnený, učiaci sa má dostatočnú sebaúčinnosť a zručnosti pre akciu a model slúži ako model zvládania namiesto modelu majstrovstva.

Step 4: Tvorba intervencie

Tento krok je skutočnou tvorbou intervencie. Štruktúra programu je vylepšená a správy a materiály sú navrhované, predbežne testované a vyrobené. V prípade vyššie uvedeného príkladu bol holandský program “Long Live Love” vyvinutý, realizovaný a opakovane preukázal, že podporuje propagáciu bezpečnejšieho sexu u adolescentov v školách.

Step 5: Implementácia plánu

Vypracuje sa plán implementácie programu. Identifikujú sa potenciálny užívatelia programu, špecifikujú sa výkonnostné ciele a ciele zmien pre použitie programu a implementuje sa intervencia, opäť pomocou krokov MI. V prípade vyššie uvedeného príkladu sa intervencia zamerala 14- až 15-ročných adolescentov na školách. Implementácia intervencie sa zamerala na šírenie do škôl, prijatie riaditeľmi škôl a učiteľov, správnu realizáciu učiteľmi a nakoniec na inštitucionalizáciu zásahu riaditeľmi škôl a školskými radami.

Step 6: Hodnotenie účinnosti plánu

Rozvoj zásahu nie je koncom cesty. Je tiež dôležité posúdiť, či intervencia dosiahla svoje ciele (t. j. hodnotenie účinnosti) a či bol zásah implementovaný podľa očakávania (t.j. hodnotenie procesu). Činnosti pre kroky 5 a 6 by mali začať čo najskôr v procese plánovania. Informácie z týchto hodnotení môžu byť použité na spresnenie a zlepšenie zásahov, pohybujúc sa tam a späť medzi krokmi.

Širšie perspektívy

Plánovanie intervencií zameraných na zmenu správania by malo vždy:

(1) používať behaviorálne teórie a dôkazy ako základy;

(2) prijať ekologický prístup k hodnoteniu a intervencií v (zdravotných) problémoch; a

(3) uistiť sa, že sa na intervencii zúčastňujú aktéri vo všetkých cieľových komunitách a iných príslušných zainteresovaných stranách.

Osoba so zdravotným problémom je súčasťou systému, rovnako ako potenciálne riešenie pre zdravotný problém. Preto široká účasť na rôznych úrovniach systému môže priniesť väčšiu škálu zručností, poznatkov a odborných znalostí pre potreby projektu a môže zlepšiť, nakoľko aplikovateľná je intervencia v reálnom svete a ako najlepšie ju vyhodnotiť.

Základné procesy

MI tiež navrhuje “kľúčové procesy”, kľúčové akcie pre aplikáciu teórie a dôkazov: kladenie otázok a hľadanie odpovedí ako súčasť brainstormingu, preskúmanie existujúcich empirických zistení, používanie teórie, identifikácia a riešenie potrieb v rámci nového výskumu a nakoniec formulovanie pracovného zoznamu odpovedí. Obzvlášť proces prístupu k a uplatňovanie teórie je výzvou, pre ktorú sú psychológovia v oblasti zdravia špeciálne vyškolení. Prehľadávajúc literatúru na danú tému, je možné pri plánovaní programu nachádza teoretické nápady, rovnako ako koncepty, ktoré môžu byť spojené s teóriami. Napokon, je možné používať už existujúce a dobre známe teórie, napríklad teória determinantov plánovaného správania sa alebo samoregulačné teórie pre zmenu správania.

Praktické odporúčania

• Každá plánovacia skupina pre intervenciu zameranú na zmenu správania by mala mať ako jedného z jej členov odborníka na v oblasti správania ako napríklad dobre vyškoleného psychológa v oblasti zdravia.
• Pri rozvíjaní intervencií v oblasti zmeny správania používajte teóriu a dôkazy, postupujte systémovo a zlepšujte účasť na intervencii.
• Plánovanie intervencií na zmenu správania je procesom, ktorý ide krok za krokom, pričom každý krok vychádza z tých, ktoré mu predchádzajú. Protokol MI môže pomôcť viesť tieto osoby pomocou týchto krokov.
• “Základné procesy” môžu pomôcť psychológovi v oblasti zdravia pri hľadaní teoretických odpovedí pri plánovaní otázok.
• Obzvlášť dôležité pre plánovanie intervencií sú: identifikácia premenlivých a dôležitých determinantov správania, s prihliadnutím na teoretické parametre, ktoré umožňujú efektívnosť metód zmeny správania a zabezpečenie toho, aby sa intervencia realizovala podľa plánu.