Uncategorized

Rozhovor s pacientom: Čo lekár hovorí a čomu pacient zjavne nerozumie

Anne Marie Plass, Univerzitné Medicínske Centrum v Göttingene, Nemecko

Pred nejakým časom sa známa dermatologička, ktorá pracuje ako špecialistka na psoriázu (chronické kožné ochorenie) v univerzitnej nemocnici, sťažovala na mnohých pacientov, ktorí nedodržiavajú liečbu napriek tomu, že mali stanovený spoločný cieľ na základe zdieľaného spoločného rozhodovania s ňou ako s ich lekárkou.

Zdieľané  či spoločné rozhodovanie je definované ako “prístup, kedy lekári a pacienti spoločne zdieľajú najlepšie dostupné informácie v momente, kedy čelia úlohe rozhodovania sa”, zvyčajne keď sú k dispozícii dve alebo viac možností liečby alebo je do procesu liečby zapojená viac ako jedna osoba. Pacienti aj lekári prispievajú k rozhodovaciemu procesu v oblasti medicíny a pacienti sú podporovaní, aby zvážili možnosti dosiahnutia informovaných preferencií a požadovaných výsledkov. Rozhodnutia o zdieľaní sa stávajú čoraz dôležitejšími v politike zdravotnej starostlivosti, pričom mnohí profesionálni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa snažia byť čo najviac na pacienta-orientovaní ako sa len dá. Najmä preto, že tento spôsob komunikácie s pacientom môže zlepšiť adherenciu a dôveru v procese liečby.

V svojej podstate je spoločné rozhodovanie založené na vzájomnom porozumení a rešpekte. Lekár a pacient sú v tomto procese rovnocennými partnermi, ktorí prispievajú k rozhodnutiu tým, že do rozhovoru prinášajú vlastné odborné znalosti a skúsenosti. Takto poskytovateľ starostlivosti prispieva prostredníctvom lekárskych vedomostí a odborných znalostí a pacient pridáva vedomosti a odborné znalosti o svojom osobnom živote. To všetko sa však ľahšie povie ako urobí. Zatiaľ čo mnohí zdravotnícki pracovníci tvrdia, že “to už robia”, údaje z prieskumov o skúsenostiach s pacientmi naznačujú, že tomu tak vo všeobecnosti nie je.

Dermatologička, s ktorou som hovorila, zvykla spoločne s pacientmi rozhodnúť, aká terapia by im najviac vyhovovala miesto toho, aby rozhodovala v ich mene. Preto vôbec nerozumela, prečo jej pacienti ešte stále neboli motivovaní užívať lieky podľa predpísaného predpisu, a to ani po tom, ako stanovila liečbu na základe osobných preferencií pacienta. Pri opise spôsobu, akým implementovala spoločný rozhodovací proces do každodennej klinickej praxe, povedala, že akonáhle pacient prišiel do jej ambulancie, informovala ho, že počas tejto konzultácie spoločne rozhodnú o liečbe a budú spoločne diskutovať o rôznych terapeutických možnostiach.

Niekedy môžu pacienti potrebovať čas na štúdium nových informácií a zváženie svojich osobných preferencií skôr, ako sa zaviažu k novým rozhodnutiam. Je to predovšetkým vtedy, keď nie je jasné budúce smerovanie ich zdravotného stavu a zároveň sa od nich vyžaduje, aby o týchto budúcich eventualitách uvažovali, hoci ich nikdy predtým nezažili. Keď je im v takomto momente ponúknutá úloha pri spoločnom rozhodovaní, niektorí pacienti sa môžu cítiť prekvapení alebo rozrušení ponukou možností a neistotou v tom, čo by mohlo byť pre nich najlepšie. Včasné informovanie pacientov o rôznych možnostiach liečby a ich účasti na spoločnom rozhodovaní môže zlepšiť účinnosť spoločného rozhodovania.

S cieľom pomôcť jej pacientom pri rozhodovaní o liečbe, ktorá by najlepšie vyhovovala ich osobným preferenciám, navrhla táto dermatologička svojim pacientom percentá, napríklad 10%tné alebo 20%tné zlepšenie, ako možné ciele liečby. Keď si pacient vybral percento, o ktorom si myslel, že mu najviac vyhovuje, dermatologička mu vysvetlila, aká liečba bude potrebná na dosiahnutie tohto cieľa, čím aktívne zapojila pacienta do rozhodovacieho procesu. Napriek tomu sa jej pacienti stále nedržali stanovenej liečby, aj keď si sami vybrali možnosť, ktorá sa im údajne najlepšie hodila. Spýtala som sa jej, či si myslí, že jej pacienti rozumejú zmyslu 20%tného či 30%tného zlepšenia, a či by sa vyjadrili podobne, keby mali stanoviť želanú mieru úľavu od existujúcich symptómov aj niekomu inému vlastnými slovami.

Časť problému spočíva v prirodzenej tendencii profesionálov v oblasti zdravotnej starostlivosti používať jazyk, ktorý je pre iných odborníkov prevažne transparentný avšak pre pacientov príliš zložitý. Jazyk v medicíne môže byť komplikovaný a dôkazy naznačujú, že takmer polovica pacientov má problém porozumieť mu. Žargón a abstraktné pojmy majú tendenciu vyvolať širokú škálu interpretácií, ktoré sa môžu výrazne odchyľovať od tých, ktoré mal poskytovateľ starostlivosti na mysli. Navyše veľké množstvo dôkazov naznačuje, že aj hodnoty posudzovania môžu byť predmetom nesprávneho výkladu. Ľudia môžu v dotazníku uviesť, že nie sú schopní kráčať 500 metrov, aj keď v následnom rozhovore potvrdia, že často chodia dlhšie ako hodinu v nákupnom stredisku.

Odpovedala som špecialistke, že ak by som bola pacientom, bolo by pre mňa cieľom liečby byť schopná podať ľuďom ruku alebo nosiť tričko s krátkym rukávom. Pozrela na mňa a začala sa smiať hovoriac, že mám pravdu, a že jej by to nikdy nenapadlo. Navyše si neuvedomila, že informovanie pacienta o jeho účasti na rozhodovacom procese vopred môže byť efektívnejšie.

Preto je mimoriadne dôležité, aby zdravotnícki pracovníci na svojich pacientov pamätali pri každom rozhodnutí a pokúsili sa im porozumieť. A netýka sa to len ľudí s obmedzenou (zdravotnou) gramotnosťou. Všetci pacienti by benefitovali z jasných a stručných informácií ako aj z minimalizovania odborného žargónu. Okrem toho je pre lekárov mimoriadne dôležité, aby komunikovali v jazyku, na ktorý sú pacienti zvyknutí, vyjadrujúc sa slovami, ktoré používajú.

Praktické odporúčania:

  • Zvýšené zapojenie pacienta do rozhodovacích procesov môže zlepšiť dodržiavanie terapeutických režimov a výsledkov liečby.
  • Vždy sa snažte vyjadrovať slovami, ktoré pacienti používajú (t. j. vyhnúť sa zdravotníckemu odbornému žargónu)
  • Majte na pamäti, že hoci to, čo hovoríte, vám môže byť úplne jasné, môže dôjsť k výrazným nedorozumeniam. Preto sa vždy uistite, že vám pacient porozumel.
  • Ponúknite pacientom čas a užitočné, ľahko zrozumiteľné informácie. Uistite sa, že ste dobre pripravení na dôležité konzultácie.
  • Nechajte pacientov vopred vedieť, čo sa od nich očakáva pri spoločnom rozhodovaní.

Preložila Zuzana Dankulincová