Kerry Chamberlain, Massey University, Auckland, Nový Zéland

Čo robia ľudia s liekmi, keď prídu domov? Dať odpoveď na túto otázku sa doteraz pokúsil len obmedzený výskum. A to aj napriek tomu, že je táto téme veľmi dôležitá – väčšina liekov sa spotrebúva doma pod kontrolou spotrebiteľa. Predpísané lieky sú regulované, ale ako náhle sú predpísané a vyzdvihnuté, je možné len predpokladať, že sa užívajú podľa pokynov. Ľudia tiež môžu siahnuť po a používať širokú škálu voľnopredajných liekov (napr. na úľavu od bolesti), alternatívne lieky (napr. homeopatické prípravky) a iné prípravky súvisiace so zdravím, ktoré ako lieky pôsobia v omnoho menšej miere (napr. probiotické nápoje). Treba však poznamenať, že prístup ku všetkým formám liekov sa medzi jednotlivými krajinami značne líši.

Lieky všetkých druhov sú komplexnými sociálnymi objektmi a je chybou považovať ich jednoducho len za medicínske technológie, účinné pri liečbe alebo zmiernení zdravotných stavov, ktoré sa užívajú podľa odporúčania. Lieky majú rôznu odozvu účinnosti na dávku. Niektoré (napr. paracetamol) majú široký terapeutický index (tj sú ľahko tolerované v širokom rozsahu dávok), zatiaľ čo iné (napr. levotyroxín) majú úzky terapeutický index (tj malé rozdiely v dávke môžu viesť k závažným terapeutickým zlyhaniam a/alebo závažným nežiaducim reakciám). Všetky lieky majú aj nejaké vedľajšie účinky, niektoré menšie a nepovšimnuté väčšinou používateľov, iné väčšie a potenciálne závažné. Zatiaľ čo lieky môžu mať rôzne účinky, samotní ľudia sa tiež výrazne odlišujú vo svojej tolerancii voči liekom a tolerancie sa môžu v priebehu času meniť s ich opakovanou konzumáciou.

Máme tiež značné dôkazy, že iba asi polovica liekov na predpis sa užíva podľa pokynov. Dochádza k tomu z rôznych dôvodov, vrátane skúseností s vedľajšími účinkami, obáv zo závislosti, presvedčeniam o chorobe, liekoch a liečbe.

Je preto dôležité pochopiť ako laici rozumejú liekom v ich každodennom živote. Uskutočnili sme výskum s ľuďmi v 55 domácnostiach, ktoré boli vybrané zo štyroch miest na Novom Zélande. Nezaujímali sme sa o to, či dodržiavajú predpísanú konzumáciu liekov. Namiesto toho sme ich požiadali, aby hovorili o svojich liečebných praktikách, aby zmapovali kde sú lieky všetkých druhov v ich domovoch držané, a aby o všetkých liekoch, ktoré sa v ich domovoch nachádzajú následne diskutovali.

Medzi hlavné výsledky tohto výskumu patria nasledovné zistenia:

• Široká škála liekov rôzneho druhu – na predpis, voľnopredajné a alternatívne – prevládala vo všetkých domácnostiach a v domácnostiach sa lieky nachádzali na rozmanitých miestach. Ich umiestňovanie bolo organizované s dôrazom na ich dôležitosť, spoločne zdieľané lieky boli uskladnené centrálne (kuchyne a obytné miestnosti), osobné lieky sa nachádzali vo viacerých súkromných priestoroch (spálne, kúpeľne) a staršie lieky boli uskladnené mimo dosah (v skrinkách a podkroviach). Toto umiestňovanie liekov odrážalo rodinné vzťahy a praktiky starostlivosti v domácnostiach.
• Ľudia chápali a používali lieky veľmi odlišne, na škále od odmietania užívania až po rôzne spôsoby, ako dodržiavať, meniť, dopĺňať alebo rozširovať ich používanie v závislosti od druhu liekov a chorôb.
  ○ Niektorí z nich mali jasne vyhranený názor na užívanie antibiotík: “Nemám rád antibiotiká … antibiotiká by sa mali užívať len v mimoriadne závažných prípadoch.”
  ○ Iní, ktorí užívajú psychotropné lieky, znižovali ich užívanie kvôli vedľajším účinkom a možnej závislosti: “Chcel som fungovať ako funkčný člen spoločnosti … aby mi bolo dobre, musel som sa vlastne na lieky vykašľať.”
  ○ Ľudia používajúci alternatívne lieky často úplne odolali alopatickým liekom: “Radšej by som skúsil počkať, alebo využil akúkoľvek inú alternatívu, než aby som užíval štandardné lieky.”
  ○ Ďalší si upravovali dávky podľa symptómov: “Predpísali mi vyššiu dávku, ale rozhodla som sa, že sa pokúsim udržať ju čo najnižšie.”
• Tieto praktiky každodenného užívania liekov sa riadili osobným pochopením hodnoty a miesta liekov v spoločnosti. Lieky boli vnímané ako niečo čo by mohlo spôsobiť poruchu, keď marketing a mediálne príbehy hovorili o liekoch ako o “neprirodzených” a “mimo kontroly” čím vyvolávali strach a úzkosť. Lieky boli na druhej strane vnímané ako niečo čo prináša poriadok, keď boli chápané ako poskytujúce “rovnováhu” a obnovujúce poriadok a kontrolu. Lieky boli tiež vnímané vo vzťahu k morálke, keď boli považované za “nevyhnutné zlo”, ktoré vyžaduje osobnú ostražitosť pri ich konzumácii, alebo keď ich spotreba znamenala “morálne zlyhávajúcu” chorú osobu alebo stigmatizované zlyhávajúce telo, vytvárajúc tak identitu, o ktorú je potrebné sa postarať.

Namiesto toho, aby sme považovali liečebné postupy laikov za nesprávne informované alebo iracionálne, tvrdíme, že majú vlastnú logiku, ktorá je informovaná “laickou farmakológiou”, v ktorej sú liečebné perspektívy pacientov zarámcované v podmienkach za ktorých im lieky boli poskytnuté a ich osobných príbehov o zdraví. Táto schopnosť laickej farmakológie ovplyvňuje a mení praktiky prijímania liekov v domácnostiach spôsobom, ako sú tie, ktoré sú uvedené vyššie, a poskytuje chýbajúci pohľad v mnohých prístupoch k pochopeniu užívania liekov. Lieky v domácnosti majú svoj vlastný spoločenský život.

Odporúčania

• Odborníci v oblasti psychológie zdravia by mali chápať, že užívanie liekov je sociálna prax a tak k nej aj pristupovať, skôr než ju posudzovať výlučne z biomedicínskeho hľadiska.
• Užívanie liekov možno lepšie chápať v kontexte situácie a najmä v časových a priestorových domácich praktikách, ktoré sú zakotvené v každodennom domácom živote. Odborníci v oblasti psychológie zdravia, ktorí sa snažia zasiahnuť do užívania liekov, potrebujú odhaliť tieto praktiky, hovoriť o nich a poskytnúť rady, ktoré súvisia so sociálnou a kontextuálnou dynamikou, ktorá ovplyvňuje každodenné užívanie liekov pacientom.
• Odborníci v oblasti psychológie zdravia by mali otvorene diskutovať o používaní liekov s pacientmi a pokúsiť sa nájsť odporúčania na použitie v rámci pacientovho pochopenia jeho či jej choroby, ich videnia a hodnotenia liekov a v rámci možnosti začlenenia praktík konzumácie liekov do ich každodenného života.

Preložila Zuzana Dankulincová